Kerryho sme mohli na blízkom východe vidieť aj v televíznych správach európskych staníc, konkrétne včera keď navštívil Palestínu aby sa na vlastné oči presvedčil o tom ako prebiehajú tamojšie prezidentské voľby -cynik by na tomto mieste asi povedal, že sa bol učiť, ako prebiehajú skutočné demokratické voľby. V predošlých dňoch svojho blízkovýchodného turné sa už stretol s izraelskými a egyptskými najvyššimi predstaviteľmi. Podobné veci americkí senátori robia, to je mimo diskusie, po minuloročných prezidentských voľbách, ktoré vnútorne rozpoltili americkú spoločnosť tak ako nič dlho predtým však John Kerry nie je a už ani nikdy nebude "len" senátorom. Čo sa z jeho konania teda dá usudzovať? Minimálne toľko, že na rozdiel od svojho predchodcu Al Gorea, ktorý sa po prehratých-vyhratých voľbách stiahol do akéhosi exilu, sa hodlá proaktívne angažovat v politike a to nie len domácej. Je to však možné považovať za signál obnovenej snahy stať sa americkým prezidentom? Áno i nie. Z histórie amerických prezidentských volieb po druhej svetovej vojne poznáme precedens keď sa neúspešný kandidát neskôr prezidentom predsa len stal (Nixon), ale i naopak keď sa vytratil z verejného života takmer úplne (m.i. Dukakis). Kerry teda má vzhľadom na niečo čo by sme v Eúrope nazvali zvykové právo, alebo politická kultúra rozviazané ruky a rozhodnutie mu plne prináleží. Nemožno však nebrať do úvahy dva fakty: po prvé G. W. Bush bol zo všetkých amerických prezidentov znovuzvolený (reelection) do úradu najtesnejšou väčšinou, s čím súvisí a z čoho vyplýva i druhý dôležitý aspekt a to dezilúzia a nevôla vyrovnať sa s realitou u veľkej časti americkej verejnosti ako pravdepodobný dôsledok už zmienenej rozpoltenosti. Ako nedávno informovala televízia CNN podľa všetkých relevantných, aktuálnych prieskumov verejnej mienky, polovica američanov sa stále nevie vyrovnať s tým, že nimi nenávidený Bush je a bude znova prezidentom. Neprišlo teda k žiadnej "normalizácií" po volebnej polarizácií -ako tomu už v západných demokraciách býva. Samotná Demokratická strana sa stále nevzdala pokusov o súdne nariadenie prešetrenia volebných nezrovnalostí v rozhodujúcom štáte únie Ohiu. V rozsiahlej reportáži zasa televízia ABC News mapovala rozhodovanie a následny odchod viacerých liberálnych rodín z USA, čo na vyvolalo na tamojšie pomery nevídanú verejnú diskusiu i medzi menej liberálnymi demokratickými voličmi. Film Fahrenheit 911 (nech naň už máme akýkoľvek názor zasiahol do politiky tak ako žiaden iný) dostal včera mimoriadne vyznamnú 31st Annual People's Choice Award, ktorá tradične odráža názory a vkus "mainstreamového" američana a odsunul na miesta porazených "trháky" ako Shrek 2, Spiderman 2. Signály doby teda jednoznačne hovoria v prospech politickej budúcnosti Johna Kerryho.
Možno je to všetko, ale úplne inak. Tom Daschle, predošlý vodca demokratov v senáte sa tam totiž po posledných voľbách vôbec nedostal nakoľko vo svojom volebnom obvode prehral s republikánskym vyzýveteľom a John Kerry chce "len" zaujať, takto pre demokratov dosť ponižujúcim spôsobom, uvoľnené miesto. Ktovie možno sa o štyri roky dokonca dočkáme priam archetypickej voľby medzi bratom súčasného prezidenta a Hillary Clinton.
