Útok v Londýne nebol dôvodom, ale dôsledkom "vojny proti terorizmu"

Koncom 90. rokov boli islamisti okolo al-Zawahriho a bin Ládina (teda skupina ktorej dali američania nálepku Al-Kájda) marginalizovaní a takmer izolovaní v rámci islámskych fundamentalistov. V tomto zmysle teda určite neprekvapí, že udalosti z 11. septembra 2001 neboli výrazom silného a úspešnéhohnutia, bola to zúfalá akcia niekoľkých frustrovaných a neúspešnýchextrémistov (ktorý nemajú širšiu podporu ani len vo vlastnom hnutí)obviňujúcich zo svojho neúspechu USA. Predstava o svetovej, mocnej, organizovanej sieti vznikla a jestvuje len v hlavách politikov vo Washingtone, Londýne a všade tam kde to niekomu vyhovuje (nakoľko fakty, ktoré takto vysoko postavení ľudia musia poznať tomu nenasvedčujú). Svojím nasledovným počínaním však al-kajdistom výrazne pomohli lebo zaobchádzaním s väznami v Guantanáme, útokom na Irak a s tým spojenými krutosťami (Abu Grajb...) potvrdili argumenty extrémnych fundamentalistov o tom, že USA a celý západ je veľký satan a pôvod všetkého zla, ktorý treba zničiť. Širšia podpora sa odrazila najmä v používaní nálepky (značky) Al-Kájda zo strany ďalších extrémistov a militantov ako je napr. al-Zarqawi v Iraku. Toto však ešte zďaleka neznamená, že by bol členom nejakej organizácie -teroristickej siete, ktorej by bol Osama bin Ládin vodcom. On sám napríklad termín Al-Kájda nikdy pred 11. septembrom 2001 nepoužil.

A takto sa dostávame k súčastnosti: k bombovým útokom sa prihlásila doteraz úplne neznáma skupina "Tajného Jihadu a Al-Kájdy v Európe". V skutku podivuhodný názov, ktorý len viac nasvedčuje tomu, že nech tento útok vykonal ktokoľvek, slovné spojenie Al-Kájda použil patrne preto, lebo vo svete islamských fundamentalistov je to extrémne "cool" slovo. Celé mi to trocha pripomína istý židovský vtip: stretne Kohn Jacoba a vidí ako číta nacistický plátok Der Stürmer a pýta sa ho, Jacob ako môžete čítať také niečo? Jacob odpovedá, no ľahko Kohn, vždy sa tu dozviem aký sme my židia mocní a vplyvní, že nám patrí celé bankovníctvo, že z úzadia šéfujeme celému svetu...

Čo by sme si teda mali zobrať ako ponaučenie z desiatok zmarených životov v britskej metropole? Už nikdy by sme nemali dovoliť nevzdelaným kovbojom ako je George W. Bush aby viedli nelegálne, barbarské a kontraproduktívne vojny ako je tá iracká, pretože okrem desaťtisícov mŕtvych priamo tam, má za dôsledok aj vytvorenie jednej veľkej, mimoriadne efektívne a nebezpečnej liahne pre teroristov. Ako sa píše v tomto článku Irak bol pravdepodobne plánovacou záklaďnou ostatného teroristického útoku (posledný určite nebol). Prezident Bush tvrdil, že po 2. vojne v Perzskom zálive bude svet bezpečnejší... dnes už žial vieme, že sa (ako obvykle) kardinálne mýlil a svojím počínaním spôsobil presný opak toho čo zamýšľal (alebo aspoň tvrdil). Londýnske útoky zlovestne pripomínajú sekundárny terorizmus ako ho poznáme v čečenskom prevedení: moskovské divadlo Dubrovka, Beslanská škola. Útok ruskej armády na Čečensko a de facto zrovnanie Grozného so zemou bolo ospravedlňované teroristickými útokmi na nájomné domy v Moskve (o ktorých sa to mimochodom stále uspokojivo nepodarilo dokázať -naopak hovorí sa, že v nich mala prsty FSB). Krutou iróniou osudu však je, že skutočný terorizmus vznikol až ako reakcia na vojnu, ktorá ho mala za dôvod. Podobne v Iraku sa nenašli žiadne zbrane masového ničenia, žiadni teroristi a nepotvrdilo sa žiadne spojenie s udalosťami z 11. septembra, zato však okupácia Iraku poskytla mnohým fundamentalistom a militantom vynikajúcu príležitosť na sebarealizáciu.

Ak teda skočíme politikom razenia G.W. Busha a Tonyho Blaira a ich servilným nasledovníkom (ako je m.i. premiér Dzurinda, ktorý de iure vystavil Slovensko rovnakému nebezpečenstvu nezmyselnou účasťou armády na dobrodružstve v Iraku) na lep a uveríme, že štyri malé bomby v Londýne minulý týždeň sú dôvodom na útok na krajinu XY alebo aspoň na väznenie a mučenie roľníkov a pastierov ako je to v Guntanáme (nakoľko skoro žiadnych teroristov nemohli nájsť, zatkli v Afganistane kohokoľvek), poprípade na totálne obmedzenia našich vlastných slobôd a absolútne špehovanie a otravovanie každého s iným odtieňom pleti zamotáme sa do krvavej špirály nekonečnej "vojny proti terorizmu" a sami seba budeme terorizovať.

Poznámka: nedozviete sa viac podrobností o tom ako sa ma tento terostický útok týkal, pretože ak mi niečo skutočne vadí na súčasnej mediálnej krajine sú to "skutočné príbehy ľudí" -prvoplánové emocionálne nezmysly s nulovou výpovednou hodnotou.