Aky bol vecer "Zlociny pod maskou demokracie"

Pre par dnami som na tomto mieste zverejnil pozvanku na komponovany vecer organizovany Amnesty International o porusovani ludskych prav a dalsich aspektoch demokracie a slobody v podani Ruskej federacie a USA pri prilezitosti navstevy hlav tychto statov v Bratislava na buduci tyzden. Mimo inych ohlasov ma niektory citatelia vo fore vyzvali aby som napisal o tom ako tam bolo. Zial ostala vo mne po vcerajsom vecere urcita pachut.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)
Logo kampane Pravo pre vsetkych -ludske prava v Ruskej federacii
Logo kampane Pravo pre vsetkych -ludske prava v Ruskej federacii 

Samotna akcia v nultom priestore A4 na Namesti SNP (byvaly V-Klub) sa zacala asi stvrthodiny po 18:00 (na Slovensku by som ani neocakaval, ze sa nieco zacne na cas). Sala bola na moje prijemne prekvapenie preplnena a neskorsie dochadzajuci sedeli na schodoch alebo lezali pred premietacim platnom. Na uvod precitala aktivistka spolocne vyhlasenie AI a Priatelov zeme urcene prezidentom Bushovi a Putinovi, ktore im bude poslane pocas ich navstevy Bratislavy. Vyhlasenie na moje opatovne a opatovne prijemne prekvapenie sa nieslo v mimoriadne vecnom tone a zhrnulo porusovanie medzinarodnych dohod a prava zo strany zmienenych dvoch krajin za posledne roky.

Gro vecera tvorili dve filmove pasne venovane fifty-fifty Ruskej federacii a USA (kazde cca. 1 hodina), pricom pri Rusku slo o niekolko samostatnych filmov, v pripade USA o jeden film obsahovo zaberajuci vsak viac okruhov. Na filmoch o Rusku informujucich o nehumannom pocinani ruskej armady v Cecensku a muceni obvinenych zo strany policie ako aj prenasledovani nezavislych novinarov treba ocenit fakt, ze priestor bol dany vylucne zainteresovanym osobam. Neslo teda o niecie nazory na situaciu v Rusku, ale o vypovede rodicov, ktorym ruski vojaci uniesli, znasilnili a zabili dceru, mohli sme vidiet ako sa prejavi na ludskom tele vysluch na ruskej policajnej stanici a pod. Mohli sme vidiet aj zaujimavy pribeh novinara, ktoreho cele roky prenasleduje (2 roky bol aj vo vazeni a bol vyhlaseny Amnesty za vazna svedomia) a obmedzuje vojensko-statna masineria za to, ze zverejnil zabery ruskych namornikov vyhadzujucich municiu a atomovy odpad do Japoskeho mora. Smutne je ako sa stava zapad vcitane nas, Europske unie k novej forme potemkinovej dediny, dnes v sate demokracie za ktorou sa skryva brutalna -nova druhom, ale stara prostriedkami -diktatura.

Film o USA pod nazvom Krv a ropa sa zaoberal ako skutocnymi pricinami druhej vojny z Perzskom zalive tak i sirsimi (ekonomickymi) suvislostami americkej zahranicnej politiky a energetiky (Afganista -plyn) tak i dlhodobym porusovanim medzinarodneho prava a odmietanim akceptacie a spoluprace s medzinarodnymi instituciami ako aj podryvania ich autority. Tento film na rozdiel od titulov venovanych Rusku obsahoval asi iba tretinu priamych vypovedi (zbrojny inspektor a humanitarny pracovnici, ktory pracovali v Iraku), zvysok tvorili vypovede a interview z roznymi vacsinou prominentnymi Americanmi (nositelia nobelovych cien, intelektuali ako Noam Chomsky, spisovatelia ako Vidal Gore a historici-univerzitny profesori). Tento film zial niekolkymi vsuvkami zosmiesnujucimi prezidenta Busha a jeho spolupracovnikov "klesol" pod uroven informacneho smerom k infotainmentu ako ho vo vypuklej podobe pozname napr. z podania Micheala Moorea. Vadi mi to nie len preto, ze prezident Bush sa sam zosmiesnuje natolko, ze na to uz nikoho nepotrebuje, ale najma preto, ze v ociach mnohych ludi tento film klesne len vdaka tymto -kvalitativne aj kvantitativne tahajucim za kratsi koniec- castiam na uroven propagandy. Podla obsahu a aj suvislosti tento film vznikol este pred vypuknutim sucasnej vojny v Iraku, o to viac sa mi zdalo zvlastne, ze technicke problemy s jeho spustenim (premietane bolo z notebooku) boli zdovodnene tym, ze prave dorazil z Ameriky. V roku 2005 prave dorazil? A ako, postovym holubom? Nestacilo by ho poslat cez net, tak ci onak, prial by som si asi vidiet aj nieco aktualnejsie, napr. o tzv. oslobodeni Faludze. Takisto v pripade Ruskej federacie mohlo byt zaradene v ramci aktualnosti nieco o poslednych zisteniach o pozadi utoku na Beslansku skolu na pripravach ktoreho sa podielali aj vysoki dostojnici ruskej armady a clenovia tajnej sluzby FSB, ktore podobne ako v pripade obsadenia divadla Dubrovka oslabuju doveryhodnost oficialnej verzie o teroristickom cine a naopak posiluje obavy, ze islo o hru tajnych sluzieb.

Technicke problemy sposobujuce ako preluku medzi filmami tak i vypadky titulkov by mi per se nevadili lebo som jednak bol v dobrej spolocnosti, rovnako mi bolo dopriate sediet a navyse slovenske titulky k anglickemu audiu nepotrebujem -celkovo sa mozem minimalne v porovnani s 15 rocnymi detmi, ktore som videl na platne ako zivoria v ruskych vazniciach povazovat za velmi stastneho cloveka. Len ma trochu znepokojuje ako chce Amnesty International vystupovat proti tak silnym superom ako je Putinovska mafiansko-riadena "demokracia" a neokonzervativisticky rezim prezidenta Busha a jeho poradcov ked problemy nastanu uz pri niecom tak trivialnom ako je premietnut film z cedecka na notebooku cez beamer na platno pre 200-300 ludi.

V sale skutocne mohlo byt do 300 ludi. Co ma, ale tiez znepokojilo bol fakt, ze podla veku i oblecenia sa dalo usudzovat, ze sa jedna o ludi, ktory sa nic nove a prekvapive nedozvedeli. Vacsinou mladi ludia v lavicovom obleceni akeho koncentraciu som od dob kedy som chodil nekonecnymi chodbami budovy Filozofickej fakulty na Gondovej nevidel. Vynimku tvorilo len zopar starsich rocnikov a jeden mlady muz v kvalitnom obleku a slecna v outfite Benetton-Mango-Max Mara zladenom v aktualnych farbach. Nebyt tychto dvoch a redaktorky STV (mimochodom patrne jedineho media, ktore prejavilo zaujem) tak by som sa vo svetri z praveho kasmiru citil nemiestne. Nijako mi mladi ludia v batikovanych trickach alebo s politicky uvedomelymi heslami na tele nevadia, len by sa mi pacilo tam vidiet par mladych na kratko ostrihanych praviciarov v lacnych oblekoch a mladych praviciarok v "bankovych" kostymcekoch a bluzkach s goliermi ake boli modne niekedy v 90. rokoch. V nazore, ze islo tak trocha o nosenie dreva do lesa som sa utvrdil potom, co som tam stretol par byvalych spoluziacok a uvidel zname tvare zo zdruzenia Jedlo namiesto zbrani. Je skoda, ze tieto filmy nevidi sirsia verejnost -najma ti, ktori "o tom vlastne nic nevedia" a len konzumuju mainstreamove media. Napriek faktu, ze v sale bola vacsina -hadam aj ustavnopravna- zien ani po dvoch hodinach za zatvorenymi dverami nebolo vo vzduchu citit dialog Laury Biagotti s Ninou Ricci co povazujem v sucasnosti za mimoriadne prijemne.

Neviem ci pachut, ktoru este stale po tomto vecere pocitujem je z toho co som videl na platne -nebolo by sa comu cudovat- alebo z toho, ze sa o tychto veciah nediskutuje a nevie. Jedna vec, ktoru treba kvitovat je tento vecer a snahy AI. Vec druha je, ze tato udalost isla uplne mimo zaujem vacsinovej populacie rovnako ako akakolvek snaha o diskusiu o otazkach tu predostretych. Co je mozne, su len nekonecne a nezmyselne hadky, plne urazania a vzajomneho nepocuvania a neschopnosti argumentovat -ako to mozeme vidiet i na tomto servery.

Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bratislavčan, ktorý sa pamätá na socializmus, ktorý sa venuje počítačom a bol na internete už pred 15 rokmi, ale prechodil viac galérii a múzei ako hral 3D hier a je kritický voči technológiám, médiám a politike. Zoznam autorových rubrík:  KultúraPočítačePolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,093 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu