Ja blogujem preto lebo mám názor. Keď názor na niečo nemám mlčím a počúvam tých čo nejaký majú -obvykle sa tak k niečomu dopracujem. Práve preto netvrdím, že všetky názory, ktoré zastávam sú výsadne moje. Všetky názory, ktoré však prezentujem pred ostatnými viem vyargumentovať a som ochotný počúvať aj protiargumenty. Rád diskutujem o veciach, ktoré ma zaujímajú, no nemám rád hádky a vonkoncom sa odmietam baviť s ľuďmi, pre ktorých sú takéto len príležitosťou dať voľný priebeh svojej agresivite alebo neschopnosti mentálne postihnúť realitu v jej zložitosti. Diskutujem preto lebo rád komunikujem s ľuďmi, obzvlášť s tými, ktori sú inteligentnejší, skúsenejší alebo vzdelanejší než ja -je to príležitosť. Dôležité je nájsť alebo obhájiť pravdu a nie vyhrať slovný súboj. Svoje názory prezentujem lebo vidím kam vedú názory tých čo sa prezentujú najviac a tento pohľad sa mi vonkoncom nepáči.
Blogujem preto lebo moje texty sú o tom čo prežívam a to sa mení. Keď som písal do počítačových periodik nemohol som sa venovať kultúre lebo to bolo príliš odťažité a politike lebo to bolo príliš kontraverzné. Keď som písal do kultúrneho magazínu nemohol som sa venovať fenoménu netu a digitálnej kultúre lebo to bolo príliš technologické. Keď som študoval a písal vedecké práce nemohol som písať o ničom konkrétnom lebo to bolo málo akademické. Keď som písal do e-zinu nemohol som písať o ničom dôležitom lebo to bolo príliš zložité a abstraktné. Moje texty sú teda obrazom môjho vnútorného sveta i keď nerozmieňam svoje emócie na písmenká, ktoré vyvolávajú prvoplánové emócie a útočia na prvú signálnu sústavu.
Keď píšem o pravici hovoria mi, že som marxista, keď píšem o ľavici som vraj chladný konzervatívec. Keď píšem o Microsofte som linuxový fanatik a keď o open source tak zasa zástanca monopolu. O kultúre píšem buď elitársky a povýšenecky alebo bolševicky spochybňujem a znevažujem základné civilizačné hodnoty. Môj štýl je demagogický, populistický a zjednodušujúco stručný alebo namyslene prepchatý cudzími slovami, ktorým nikto nerozumie a nudne dlhý.
Všetko toto je pravda pretože to je vec názoru -vášho názoru. Je luxusom, že žijeme v slobodnej Európe a môžeme vlastný názor mať. Kvôli informačnému boomu nie je možné mať názor na všetko -to však nie je možné už prinajmenšom od dôb Francisa Bacona. Nemať informácie o veciach, ktoré sa nás týkajú je naopak v dobe informačnej superdiaľnice výrazom ignorácie a pohodlnosti. Sloboda je zodpovednosť. Nemať názor na veci, ktoré sa nás týkajú dáva priestor iným, ktorý pre nás už nejaké tie vhodne predžuté názory vopred pripravia. Unifikované názory podľa sociologického a psychologického profilu pre každú konzumentskú alebo voličskú skupinu.
