Ak by to nebolo do plaču, bolo by to istotne do smiechu: človek kalibru I. Lexu namiesto odpykávania dlhoročného trestu za všetko zlo, ktoré spôsobil si užíva na slobode svoj pohodlný život, ktorý mu z väčšej časti, asi stále financuje slovenský daňový poplatník, nakoľko patrne žije z peňazí, ktoré nahodobil ešte ako hlavný kontarozviedčik V. Mečiara v SIS. Navyše sa vyhrieva na slnku mediálneho záujmu a teší -po priam zázračnom zlepšení svojho zovňajšku po pobyte na "úteku" v JAR- obľube v ženských magazínoch. Niektorý z nás, čo majú tú smolu bývať v jeho susedstve ho môžu dokonca stretnúť večer venčiť strieborného fúzača.
Podľa informácií vydavateľa predošlej Lexovej knihy, táto "ide na dračku" a už sa pripravuje aj dotlač. Pán Lexa z celej situácie teda neťaží len potravu pre svoje po diéte ešte zväčšené ego, ale aj nemalé finančné prostriedky. V USA sa takéto kauzy riešia jednoducho, efektívne a podľa môjho názoru aj nanajvýš eticky správnym spôsobom. Odsúdený zločinec, obzvlásť ak ide o mediálne známu osobu, nemá právo svoj "príbeh" vydať knižne, postúpiť producentovi na výrobu filmu alebo predať exkluzívne interview nejakému médiu -teda zpeňažiť. Takýto prístup zvaný "prevent capitalize on crimes" bol použitý vo väčšine medializovaných káuz. Príklad opačný bola kauza O.J. Simpsona, ktorý po oslobodení bol hosťom mnohých TW show. Nie je toho veľa, čo sa mi páči na súčasných Spojených štátoch amerických a tobôž na ich právnom systéme (a jeho ohýbaní). Som však za to aby sme aj od USA prebrali to dobré a užitočné čo môžeme a niečo na tento spôsob by sme skutočne potrebovali. Ako inak umlčať Ivana Lexu, kým podľa hesla "stokrát opakovaná lož sa stane pravdou" zo seba vyrobí novodobého Jánošíka?
