Ak sa na otázku "Čo je to Matrix?" dá vcelku rozumne odpovedať takprečo je tá otázka vraj nezodpovedateľná? Nuž, je to marketingová stratégia,ľudia majú väčšiu tendenciu chcieť vidieť film, ktorý im odpovie na nejakúnezodpovedanú otázku. Potiaľto je to vzhľadom na dnešnú dobu pomerneospravedlniteľná miera brainwashingu. Omnoho viac ma však prekvapilo potom čosom tento film včera videl to, že táto marketingová stratégia je už priamovkomponovaná do deja filmu čo robí z jeho scenáristov-režisérov bratovWachowských iba figúrky v marketingovej hre a posúva tvorbu amerických tzv."lepších" filmov ešte o stupienok bližšie k tupej komercializácii. Vofilme samotnom nám navyše v prvých minútach ponúkajú rôzne scény a aktérov,ktorý by akosi samozrejme a celkom pochopiteľne robili čo robia a my pritomnemáme ani poňatia o čo ide. Toto jeďalšia forma brainwashingu, ktorú film používa. Slúži na vyvolanie pocituzadostiučinenia a vyrovnania keď sa to dozvieme, čo by nás podvedome malo presvedčiťo tom, že tento film je dobrý. Je tento film dobrý? Inu, technicky jepregnantne vypracovaný to sa mu musí nechať, výtvarne má skutočnú koncepciu (ajkeď z väčšej časti prebranú z designerského a architektonického prúdu high-techa neostredovekej atmosféry kultového seriálu The X Files) čo nebýva zvykom,bohužial však v niektorých scénach sa natoľko uzatvára do seba samotného, ževytvára videoklipovú "štýlovosť" nevhodnú do čohokoľvek dlhšieho ako30 minút. Takisto Keanu Reeves vyzerá v mnohých scénách skutočne dobre aniektorý herci vo vedľajších úlohách odviedli poctivú robotu. Najslabšie miestotohto filmu však tvorí jeho myšlienka.
Základná idea o neexistenciireálneho sveta a existencii nejakej sily, ktorá nás z nejakých dôvodov v ňompotrebuje robiť čo robíme bola úplne a presne vystopovateľne (citácie namnohých miestach) nevkusne opísaná od Arthura Schopenhauera (bez toho aby topriznali, v tomto prípade si dokonca myslím, že malo byť povedané, že použilijeho dielo ako predlohu ku scenáru). Vo svojej knihe "Svet ako vôľa apredstava" už pred temer 300 rokmi tvrdil, že to čo vnímame zmyslami nie jeskutočné ale je to len určitý viac či menej zmanipulovaný obraz, ktorý námvytvára náš mozog. Za celou touto konšpiráciou stojí temná a slepá (alegóriabezohľadnosti a bezvýchodiskovosti) vôla, ktorá nás potrebuje nevedomých azmanipulovaných žiť naše životy. Táto kniha samozrejme zaujíma aj určitévýchodiská a stanoviská a vo filme Matrix bola maximálne minimalizovaná amaterializovaná a v podstate vulgarizovaná. Obohatená bola zato (tu trebaobdivovať schopnosť manipulácie, ktorú by mohol závidieť nejeden šéf tajnejslužby) psychologickou hrou s asociačnými vlastnosťami a podvedomím nášhomozgu. O čo ide? Nuž, tvorcovia si dopredu spočítali, že väčšinu "tvrdéhojadra" divákov ich filmu budú pravdepodobne tvoriť ľudia čo pravidelnepracujú s počítačom (dnes prirodzene s Graphic User Interface-GUI napr. typuWindows) a to už nejaký čas teda si aj čo to pamätajú a trochu do toho vidia.Využili diskrepanciu medzi GUI kde napr. súbor je vždy nejaká pekná farebnáikonka, ktorá začne hrať alebo svietiť keď na ňu klikneme ("nič si nechcempamätať a chcem byť bohatý.. a aj slávny") a holou realitou napr. v DOS-ekde súbor je mnoho obrazoviek plných čudesných klikovhákov. Ak totiž počítačnabootujeme zo systémovej diskety zrazu tam nijaký GUI nemáme a napriek tomu,že je to celé nepekné a nepraktické máme zato nejaký zvláštny pocit skutočnostia pravdivosti-väčšinou ide samozrejme o neuvedomené pocity, preto je aj tátopsychohra vôbec možná. A v čom spočíva originalita filmu?
No, po tejto dekonštrukcií, ktorú som si dovolil predviesť toho už veľaneostáva. Hádam len tie bojové umenia choreograficky spojené s tanečnýmikreáciami a prazvláštnym "visením vo vzduchu". Nerozumiem sa ázijskýmbojovým umeniám a ani nemám v tomto smere žiadne ambície, obávam sa však, žetzv. bojové scény v tomto filme urazili koho mohli a skombinovali donerozoznateľného mixu niekoľko skutočného obdivu hodných bojových umení.Úprimne povedané "ručná vojna" predvádzaná v tomto filme ma už odzačiatku rozosmievala. Vrcholom bola scéna keď Keanu Reeves v závere zničízmyslového agenta-táto ma už skutočne pobavila tým ako neoddiskutovateľnepripomínala nemé komédie z dvadsiatych rokov. A čo tie divotvorné efekty"visenia vo vzduchu"? Bizarné, len čo je pravda, čo sa však týkamyšlienky niečo podobné sme mohli vidieť už pred rokmi vo videoklipe k pesničkeWaterfalls od TLC a ich technické prevedenie v plnej paráde (dokonca vizuálneomnoho pôsobivejšej) vo videoklipe C U When U Get There od Coolia. Čiastočneoriginálne môže pôsobiť skutočnosť, že film nemá jasný začiatok, koniec (tenlacný čo tam bol predvedený nestál za veľa) ani zápletku a aj vyvrcholenie jedosť nedôverihodné čo však môže svedčiť aj o tom, že bratia-scenáristipostrádajú schopnosť rozprávať príbehy (naratívnosť). Túto možnosť podporuje ajskutočnosť, že do deja vmontovali postavu skorumpovaného insidera čo spadá podvšetky len predstaviteľné hollywoodské klišé. Na druhú stranu to mohol byť ajzámer podľa línie "byť iní" ako antagonizmus ku všetkým možným TVseriálom a filmom v ktorých je všetko až veľmi jasné (začiatok, zápletka,držanie palcov, vyvrcholenie-scéna keď toho veľa vybuchne alebo padajú silnéslová, happyend-koniec, poprípade aj "after" scéna keď sa všetciprotagonisti stretnú napr. na večeri, pláži, párty alebo v posteli).
Škodoradostnejší z vás určite poznali, že s tvorcami Matrixu som v tejtorecenzii viedol kontramanipulačnú hru, ktorej výsledkom by mohlo byť, ženejakou tajnou silnou za naším reálnym svetom-matrixom je komercia aleboamerikanizácia, ktorej sú oni integrálnymi časťami-poslušnými služobníkmi.Ale to si nezaslúžia, tento film nebol tak významný. Navyše v porovnanís ďalším kasovým trhákom roku 1999 Star Wars-Episode 1 to bolo vcelku pozerateľnéa nebola to taká nuda (čo bolo z určitej časti asi spôsobené aj tým, žeStar Wars-Episode 1 nie je skutočný film ale len prerastené demo ku hre).Bohužiaľ v porovnaní s Múmiou, ktorá ak zabudneme, že v detailoch, náladácha charakteroch vykradla najmenej päť ďalších trhákov a skombinovala Nostradámoveproroctvá s biblickými siedmimi ranami egyptskými a mystikou starej ríšebola osviežujúca, zábavná, mala dobre vyrozprávaný príbeh a esteticky bola omnoho viac vyvážená a tým pádom aj uveriteľnejšia.
Poznamka autora: tento film som pomerne nahodne videl v maji roku 2000 a napisal o nom pre isty cesky magazin, ktory vsak zanikol, kedze som sa dozvedel, ze ho Slovenska televizia pred par dnami zas raz a znova odvysielala zdalo sa mi vhodne o tento text sa podelit dnes.
