Keď som pred rokmi prvý raz videl vizualizáciu vtedy ešte bezmenného piateho bratislavského mosta neveľmi sa mi pozdávala a mal som dojem akoby som ho už niekde videl. Trvalo to nejakú dobu, ale nakoniec som v španielskom architektonickom časopise El Croquis (číslo 73, str. 39-43) nápadne podobný most našiel. Postavil ho pod názvom Lusitania dnes už slávny architekt Santiago Calatrava v španielskom meste Merida v rokoch 1988-1991.
A aby toho nebolo dosť, nemenej významný architekt Richard Meier navrhol v roku 1996 most cez rieku Tanaro v Taliansku (tento je však stále nedokončený) pod názvom Cittadella. Most Cittadella síce ešte nestojí, ale podľa vizualizácií štúdia Meier & Partners, ktoré sú verejne prístupné už od polovice 90. rokov sa podobnosť dá ľahko vytušiť.
V dobe keď som dokončoval tento text (pôvodne mal výjsť k otvoreniu mosta, no vtedy som bol mimo dosahu siete) mi istý známy, Bratislavčan, ktorý študoval v Japonsku poslal fotografiu ešte jedného mimoriadne podobného mosta v Osake postaveného v roku 1992 pod názvom Sinhamadera.
Odpoveď na otázku z titulu nechám na cteného čitateľa, dovolím si len krátko vyjadriť svoj názor na nedávno sprevádzkovaný Most Apollo. Ako som už naznačil vyššie esteticky sa mi táto monumentálna postmoderná architektúra neprihovára. Mostný oblúk považujem za príliš fádny, ba dokonca neinvenčný a na stavbu determinujúcu tvár mesta za nedostatočne architektonický . Ako povedal pred mnohými rokmi Adolf Loos, stavba sa stáva architektúrou vo chvíli keď vyvolá v oku pozorovateľa estetický vnem -a to vo mne most Apollo nevyvoval. Ordinérna (a skutočne postmodernistická a preto už neaktuálna) oblúková lávka sa hodí možno ako prechod pre chodcov medzi petržalskú Inchebu a Einsteinovu ulicu, alebo na nejaký dedinský tok, ale niekoľkomiliardová stavba v slovenskom hlavnom meste by si žiadala "trocha" viac umeleckej kreativity. V porovnaní s Mostom SNP (dnes mimoriadne "vtipne" nazvanom Nový), ktorého pôvodná koncepcia osvetlenia žial padla za obeť technicistnému mysleniu našich pánov konšelov pôsobí Most Apollo ako inžinierska stavba niekde medzi funkčným minimalizmom a monumentálnou nabubrelosťou viac pripomínajúci (lacným efektom) Alberta Speera ako moderný funkcionalizmus Adolfa Loosa. Pocit premrhanej šance a nedostatočného nasadenia zodpovedných len dokladá pitoreskne excentrické umiestnenie lávky voči korytu Dunaja, ktoré pri takto symetrickej hmote stavby nemôže pôsobiť inak ako nepodarok.
