Stal som sa obeťou lovcov ľudí

Píše mi recruitment specialist/hr provider istej pražskej agentúry, vraj má pre mňa ponuku, ktorá by ma mohla zaujímať. Našiel moje meno a adresu v internetovej konferencii, sledoval moje príspevky dlhšiu dobu, odsledoval si moje aktivity a vraj by ich klient potreboval niekoho ako som ja. O podmienkach sa vraj dá jednať. Taktne, no stručne odmietam, so svojou súčasnou pozíciou a spoločnosťou som spokojný. Zabudnem.

Strih: pol roka neskôr. Píše mi kolega toho pôvodného pána a zasa padajú zaklínadlá digitálnej, globálnej a konzumnej spoločnosti na začiatku 21. storočia. Lepšia pozícia. Ajtak viem, že odmietnem. Nehodlám teraz niž meniť, nechce sa mi s niečim začínať -jednoducho povedané nechce sa mi pracovať ešte viac. Tu a teraz mám malo času, odkladám veci a tak žijem v nejakom temporálnom dlhu vočo svojim blízkym, voči sebe. Asi sa sem nehodím, neplatia na mňa zaklínadlá globalizovaného kapitalizmu. Asi nie, veď aj kultúrne by som radšej žil na konci 19. storočia: secesia, jungendstil, art nouveau.

Je strašidelné pomyslieť, že niekto sleduje moju existenciu na internetu aby potom zaútočil. No, som do určitej miery rád, je o mňa záujem (bol o mňa od začiatku záujem). Dúfam len, že nechcú len moje dobro, lebo neviem či si ho dostatočne strážim aby ma oň nepripravili (Bertrand Russell).