To len nedávno bolo, tento rok to už bol. Lietali nad Bratislavou vtedy samé veľké krabice zavesené pod vrtuľníkmi. Nie nebola to bambuľka, nevrátila sa naučiť nás umývať si pred jedlom ruky ani nič podobné, nejaké nové vysielačky na mobily či čo to bolo.
A v utorok som išiel okolo dreveného plota, veru, len koňa tam priviazať by trebalo, pred bývalou SNR, mesto sa rozrastá smerom dole, tam v tom okolí vznikajú nové priestory a chodci sa tlačia... a Obchodná, na Obchodnú nechoďte. Išiel som na Palisády a strašne pršalo, vždy keď tam idem tak má počasie so mnou intenzívny a intímny vzťah: buď husto sneží alebo leje. Chodím tam tak sporadicky posledných pár mesiacov. Za profesorkou lebo sa rozprávame, teda ona hovorí samé múdre veci a ja sa tomu snažím porozumieť a niečo z toho vyťažiť. A rád sa tam prechádzam, páči sa mi tam, keď som bol malý kdekto tam býval a chodievali sme tam. Teraz okolo mňa boli samí cudzí ľudia v autách so značkami CD EE. Išiel som tam sám v daždi medzi diplomatmi. A ani za plotom za ktorým voľakedy stávali všelijaké sochy (... skulptúry...) nič nebolo, už je tam nemecká škôlka. Jedine koza-socha stála v prázdnom Art fóre a bývalý a budúci minister sedel v prázdnej Štefánke.
