Samotné rozhodnutie súdu nesie na sebe dátum 22. decembra 2004, ale vďaka tesne nasledujúcim dňom a udalostiam -neprávom- tak trocha vypadlo zo záujmu médií. Vraciam sa k nemu dnes aj preto, že Microsoftu ostáva už len niekoľko dní sa mu podriadiť. Súd stanovil, že spoločnosť musí vykonať kroky ustanovené v rozhodnutí EK do konca mesiaca januára. Mimo, v marci minulého roka široko medializovanej rekordnej takmer polmiliardovej pokute udelenej za monopolné praktiky, je Microsoft povinný odstrániť multimediálny prehrávač Windows Media Player zo svojich operačných systémov a poskytnúť softwareovým firmám vyvíjajúcim aplikácie pre vyššie spomínaný systém zdrojový kód niektorých kľúčových súčastí. Päťsto miliónov eur je suma, ktorá zabolí a donúti k zamysleniu i tak bohatú a doteraz nedotknuteľnú spoločnosť ako je Microsoft. Stavia do nového svetla i starý bonmot: Prečo je Bill Gates najbohatší človek na svete? Pretože za chyby sa platí.
Dôležitejšie ako jednorázová finančná sankcia sú však práve oné ďalšie, mnohokrát nesprávne interpretované ako doplňujúce alebo podružné, podmienky Európskej komisie. Odstránením aplikácie WMP (v januári vo verzii pre OEM partnerov, vo februári aj v bežnej tzv. retail verzií Windows) sa totiž podarilo uštedriť Microsoftu priamy zásah do jeho business modelu, ktorý bol doteraz nepostihnutý a v rukách jeho manažérov pôsobil priam omnipotentne.
Európska komisia absenciou integrovaného multimediálneho prehrávača v operačnom systéme podľa vlastných vyjadrení sleduje poskytnutie možnosti všetkým produktom mať rovnaké podmienky. Microsoft už tradične používa svoje de facto monopolné postavenie na trhu OS pre PC na bundlovanie (kombinovanie) týchto systémov s ďalšími aplikáciami, ktoré takto majú nesmiernu -a mnohokrát rozhodujúcu- výhodu pred konkurenciou. Tento postup bol použitý m.i aj v 90. rokoch v známych browser wars proti Netscape Navigatoru a zabezpečil výsadné postavenie prehliadača Internet Explorer, ktorý pred integrovaním do Windows 95 OSR2 nepoužívalo ani 10% internetových surferov (minulý rok, pred nástupom nasledovníka Navigatora Firefoxu, dosahoval takmer 95%). Napriek tomu, že v tomto texte sa nechcem venovať samotnej problematike Microsoftu, nedá mi aby som nespomenul, že takáto monopolizácia (a z toho vyplívajúca stagnácia a akási bohorovná ignorácia) sa bežnému používateľovi vypomstila veľmi markantne v podobe mnohých bezpečnostných problémov spomínaného prehliadača. V tomto bode je teda ťažké nesúhlasiť s názorom Komisie, že Microsoft svojím monopolným postavením poškodzoval spotrebiteľa a preto sa nedá vylúčiť, že by k tomu došlo aj v prípade Windows Media Playera. Prevencia však vystriedala represiu a tak sa budú môcť ako výrobcovia počítačov tak aj používatelia sami rozhodnúť či im vo Windows nebude lepšie vyhovovať QuickTime, RealPlayer alebo WinAmp.
Rovnako a možno i viac podstatnou podmienkou Európskej komisie je poskytnutie zdrojového kódu OS Windows, teda tých častí, ktoré zabezpečujú komunikáciu a spoluprácu s jednotlivými aplikáciami producentom softwareu. Pre Microsoft samotný sú tieto subjekty samozrejme konkurenciou pred ktorou mal doteraz -podľa názoru EK a súdneho dvora- neadekvátnu a protiprávnu výhodu v znalostiach samotného systému ku ktorému mohol produkovať silne naviazané aplikácie (napr. Word, Excel -balík Office). Na území bývalého Československa sme mohli takýto vývoja sledovať v prípade "nahradenia" textového editora Lotus Ami Pro programom Microsoft Word, pre ktorého marketing bolo rozhodujúce tvrdenie, že je schopný lepšie pracovať so systémom Windows ako konkurencia, ktorá ho nepozná tak dobre. Na rozdiel od odstránenia WMP, ktorá sa samozrejme udeje len vo verzií Windowsu určenej pre európsky trh a teda nebude mať žiadny alebo takmer žiadny vplyv na ostatné časti civilizovaného sveta toto nariadenie Komisie môže zamiešať karty v globálnom merítku. Zdrojový kód, ktorý Microsoft bude musieť povinne poskytnúť v EÚ sa totiž môže použiť na vývoja aplikácií -konkurenčných firiem- distribuovaných kdekoľvek na svete.
Rozhodnutím v prekvapivo krátko čase (sedem mesiacov) dal Súdny dvor v Luxemburgu jasne najavo, že nemal a nemá žiadne pochybnosti o legitimnosti, právnom základe ani miere a rozsahu postihu pre najväčšieho producenta softwareu na svete. Pre Microsoft sa niekoľkoročné súdne ťahanice teda na rozdiel od nechválne známeho a nekonečne dlhého antitrustového konania v USA neskončili len bezzubým mimosúdným vyrovnaním. Microsoft skutočne prehral, a už nikdy nebude taký ako bol, či vyhral spotrebiteľ a aký vplyv bude mať toto rozhodnutie na pokrok a konkurenčné prostredie v softwareovom priemysle sa ešte len uvidí. V každom prípade môžeme rátať s niečím novým a iným, čo by sa bez sankcií Európskej komisie s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nikdy neuskutočnilo.
