Najhorší druh lásky je sebaláska. Človek myslí iba na seba, nevie, aký je to pocit mať niekoho rád a byť milovaný. Láska je aj medzi priateľmi, medzi starými či mladými. Priateľský vzťah medzi chlapcom a dievčaťom zväčša prejde k láske. Dievčatá túžia po láske, čistej, nevinnej, avšak je veľa prípadov kedy sa ta „láska“ končí slzami, modrinami, ba dokonca v niektorých prípadoch až smrťou.
Je smutné, že láska sa nedá kúpiť, a predsa sa o to niektorí pokúšajú. Zneužívajú to slovo len na svoje potreby, chúťky či túžby. Sú aj takí, čo závidia iným. Stačilo by sa im poobzerať a zistili by,koľko lásky sa okolo nich nachádza, napr. v rodine, kamarátmi alebo aj láska, ktorú pociťujeme k svojmu domácemu zvieratku.
Lásku dáva už matka svojmu dieťaťu, ktoré sa ešte len vyvíja. Zahŕňa ho nehou, opaterou. Neskôr si dieťa vyberá koho má alebo nemá rado. Matka má svoje dieťa rada aj v krajných prípadoch, neopusíi ho aj keď urobí niečo zlé. Matka ostane vždy matkou, osobou ktorá svoje dieťa miluje nadovšetko.
Podľa mňa túžime po láske preto, aby sme boli niečim naplnení. Chceme rozdávať, ale aj prijímať lásku. Je to pocit, keď sa cítime akoby v siedmom nebi. Na druhej strane ak lásku stratíme, sme smutní, nedôverčiví, strácame istoty, zmysel života.
Vraj láska vždy bola a vždy bude, no tieto slová treba doplniť tým, že za lásku treba bojovať. Nevzdávať sa a nezutekať hneď pri prvom probléme.