Podľa tohto anglického okultistu má človek právo postaviť sa na miesto Boha a sám si zvoliť zákony vlastného života.
V rockovom prostredí 60. rokov, s prebúdzajúcim sa záujmom o ezoteriku,považovali Crowleya za osobnosť, ktorá bola „v móde“. Oceňovali ho zajeho prirodzený sklon porušovať a prestupovať zákony a všeobecné platnénormy a tiež za jeho výzvy odmietať každú zhora danú normu.
Pravdepodobne z týchto dôvodov ho Beatles zaradili na obálku svojej najslávnejšej platne.
Nádych ezoteriky
V 70. rokoch sa rocková hudba, obohatená o ďalšie tóny, začala rýchlorozmáhať. Zrodil sa hard rock (tvrdý rock), charakteristický metalovýmizvukmi, elektrickými gitarami a mocnými hlasmi. K priekopníkom tohtoštýlu patria Angličania z kapely
Led Zeppelin, ktorú považujeme za prvú v histórii vzťahov medzi hudbou a satanizmom.
Šéf skupiny Led Zeppelin, gitarista Jimmy Page,
bol húževnatým zástancom učenia Aleistera Crowleya SATANISTU
Jimmyho záujem o anglického okultistu prerástol do takej miery, žezbieral všetky jeho predmety osobnej potreby: knihy, rukopisy, klobúky,zošity, ba i tuniky, ktoré Crowley používal počas rituálov. Pagedokonca býval v Crowleyovom dome.
Led Zeppelin sú prvou rockovou kapelou, ktorá použila satanistickésymboly na obálku platne. Na ich albume s názvom IV. nachádzame magickýprvok, ktorý sa všeobecne používal pri satanistickom rituáli.
Ďalší odkaz na satanizmus obsahuje album III. Vedľa názvu platne dalJimmy Page napísať spomenuté motto Alestera Crowleya „Rob, čo chceš“.Na otázku novinára, ktorý si žiadal objasniť spomínané heslo, rockováhviezda odpovedala: „Bol to môj nápad. Má to však príliš dlhú históriu,o ktorej sa teraz nemám čas zmieňovať.
Úmysel bol dať obálke malý ezoterický nádych. Mysleli sme si, že to nikto nezbadá.“
Jasný satanizmus
V 80. a 90. rokoch sa rocková hudba čoraz viac pritvrdzovala, čím dalapodnet na vznik heavymetalového prúdu (tzv. ťažký metal). A práve vtomto hudobnom prúde sa satanizmus prejavil celkom otvoreným ajednoznačným spôsobom – používaním ezoterickej tematiky v textochpiesní a na grafickom spracovaní obalu platní.
K najreprezentatívnejším skupinám patria Dáni z Mercyful Fate. Jednaich pieseň, Don‘t break the Oath, reprodukuje formulu skutočnej, pravejprísahy diablovi:
„Pobozkám capa a prisahám, že svoju myseľ, telo a dušu bez výhradzasväcujem nášmu pánovi Satanovi, aby som pracoval pre jeho plány.“
Rovnakého zamerania sú aj Deicide, ktorých šéf,
Glen Benton, dospel do takého štádia, že sa dobrovoľne nechal zapáliťna obrátenom kríži, ochraňujúc si získané popáleniny bez ošetrenia.
Kríž zobrazený „hlavou dolu“, ktorý predstavuje Antikrista, je typickýmsatanistickým symbolom a objavuje sa na mnohých rockových platniach.
Spomedzi talianskych skupín treba spomenúť skupinu Death SS, vedenú spevákom Stevom Sylvesterom a gitaristom Paulom Chainom.
Na ich platni Black Mass (Čierna omša) je do najmenších detailovopísaný satanistický rituál slávený o 23. hod. v jednom odkonsekrovanomkostole.
V piesni, podľa ktorej nazvali celú platňu, sa spieva: „Krk dieťaťabude odrezaný na tele strigy. Zmiešaj jej krv s jeho semenom a začleníšsa do čiernej armády.“
Rúhania a urážky
Zvlášť nepríjemné sú obaly platní s rúhavými a protikresťanskýmiobrazmi. Najväčšmi zasiahnutý je, samozrejme, Ježiš Kristus, ktoréhozobrazujú v najrozličnejších podobách:
rozštvrtený (Mortuary a Deicide), predierkovaný (Messiah), alebo použitý ako funda na vystrelenie projektilu (Celtic Frost).
Najzdrvujúcejšie je zobrazenie na obálke skupiny Torr, kde je Ježišzobrazený ako rozkladajúca sa mŕtvola na kríži. Výber nie je náhodný.
Zobrazenie chce povedať, že Ježiš nevstal z mŕtvych.
Aj samotné názvy hudobných skupín obsahujú rúhavé prvky.
Príkladom je fínska skupina Impaled Nazarene, v preklade
„Nazaretský narazený na kôl“.
Je tu aj poľská skupina Christ Agony (Kristova agónia), turínska skupina Burn The Crucifix
(Spáľ kríž) a newyorská Fallen Christ (Úpadok Krista).
Neuveriteľné však je, že tieto skupiny namiesto toho, aby boli cenzurované, tešia sa podpore mnohých hudobných kritikov.
Hudba proti životu
K výtržnostiam niektorých rockových kapiel nepatrí len uctievanie diabla.
Témy, ktoré sa v textoch piesní pravidelne opakujú, sú vyvyšovanie, velebenie samovraždy a eutanázie.
Niektorí speváci celkom otvorene vyzývajú poslucháča k samovražde,hovoria mu, že život je smutný, svet odporný a nemá cenu zostávať nazemi.
Odstrašujúcim príkladom tejto „hudby proti životu“ je pieseň Suicide solution(Riešenie samovraždou)
Od Ozzyho Osbourna. V jednej časti textu piesne možno nájsť skrytéposolstvo, ktoré vyzýva poslucháča zastreliť sa: „Ach, nikto, iba Ty vskutočnosti vieš, kde sa nachádza.
Ty ho máš! Prečo? Skús to! Vezmi pištoľ a skús to! Vystrel! Vystrel! Vystrel!“
Na vnútornej strane obálky jednej platne Christiana Deatha jefrancúzsky nápis L‘invitation au siucide (Pozvánka na samovraždu).Platňa Stained class od Judasa Priesta zobrazuje hlavu prerazenúvýstrelom z pištole.
Eutanázii je venovaná platňa Youthanasia od Megadeath, inšpirovanáprípadom Jacka Kevorkiana, prezývaného Doktor Smrť, lekára smutnepresláveného „pomocou“
niekoľkým pacientom ukončiť život. Podľa Megadetha, eutanázia nie je nič iné ako metafora života.
„Ak si môžeme vybrať, ako budeme žiť, prečo si nemôžeme vybrať, ako zomrieme?“ – povedal v jednom rozhovore.
Most k satanizmu
V posledných rokoch sa satanistická rocková hudba stala skutočnoumódnou záležitosťou, ktorá sa vyjadruje prostredníctvomnajextrémnejších hudobných prúdov, ktorých názvy hovoria jasnou rečou:death (smrť), black (čierny), grind (ničiť, roztrieštiť), doom(tragický osud, skaza). Niektoré kapely „citujú“ texty satanistov, abytakýmto spôsobom robili reklamu svojim nahrávkam, ale sú i takíhudobníci, ktorí majú úzke kontakty so sektami. Napríklad v USA početnírockoví umelci spolupracujú so Satanovou cirkvou. Patrí k nim aj KingDiamond a kapela Acheron, snažiaca sa vykresliť satanizmus ako druh„alternatívneho náboženstva“, bezpečného, nie nebezpečného.
Z jednoduchého počúvania hudobných nahrávok možno vstúpiť do kontaktu sezoterickým prostredím ako v prípade kapely Psychic Tv, ktorá založilaChrám psychickej mladosti. Záujemcovia o členstvo v sekte a jejfanúšikovia musia podstúpiť nechutný rituál magicko-sexuálnehocharakteru.
Aj rockové časopisy istým spôsobom sprostredkúvajú kontakt sosatanistickým prostredím. Jeden z najznámejších talianskych hudobnýchmesačníkov Flash uverejnil adresu americkej Satanovej cirkvi, pričom juopísal ako „najdôveryhodnejšie a seriózne združenie, na ktoré sa môžuobrátiť milovníci a pestovatelia okultných teórií“. Článok sa končíjasnou výzvou na adresu čitateľov: „Ak si myslíte, že by vám pomohlaznalosť satanizmu a ak sa chcete stať členom veľkej palety myšlienok,ktorým je satanistická filozofia, Satanova cirkev vás očakáva“.
Od rocku k znesväteniu
Myšlienka hudby, ktorá by pobádala praktizovať satanizmus, bola prednejakým časom považovaná len za hypotézu. Niektoré skutočnosti zčiernej kroniky, ktoré sa udiali napríklad v Taliansku, svedčia o tom,že posolstvá a odkazy niektorých hudobníkov môžu mať zničujúcenásledky. Obzvlášť vtedy, ak ich prijíma psychicky labilná a ľahkoovplyvniteľná mládež.
Najznámejší je prípad Davide Zanottiho, mladého satanistu z mesta LaSpezia, propagátora „nočných návštev“ na cintorínoch, počas ktorýchzneuctievali náhrobky a kradli kosti a lebky. Chlapec, ktorý neskôrsvoje činy oľutoval a odpykal si za ne trest, povedal „Ľutujem všetko,čo som robil. Nechal som sa strhnúť hudbou čierneho metalu (blackmetal), ktorú počúvam vyše desať rokov. Zvlášť texty niektorýchnórskych a švédskych skupín, medzi nimi Mayhem, Darkthrone a Marduk, manatoľko ovplyvnili, že som ich opakoval ako automat. (…)
Táto hudba, ktorú som počúval aj desať hodín denne, ma ovládla do takej miery, že som si neuvedomovalvážnosť svojho konania“.
Po Zanottiho vyznaní začala prokuratúra v La Spezia veľkú vyšetrovaciuakciu s názvom Operácia Diabol, počas ktorej sa podarilo odhaliť aobžalovať deväť mladých ľudí od 18 do 27 rokov. Obvinenia zneli:poškodzovanie a ničenie hrobov a náhrobkov, krádeže kostí a posvätnýchpredmetov. Daniele Murgia, policajný inšpektor v La Specia, ktorýoperáciu viedol, povedal: „Niť, ktorá spájala všetky tieto osoby v ichkulte zla, bola hudba čierneho metalu. Kontakty udržiavali nielenprostredníctvom korešpondencie, ale stretávali sa aj na koncertochsatanistického rocku“.
Násilie a rasizmus
Satanistický rock má v Taliansku za následok „iba“ zneuctievanie aznesväcovanie hrobov, náhrobkov a vykrádanie kostolov. V Nórsku, žiaľ,mal tento fenomén oveľa vážnejšie následky. Členovia niektorýchrockových kapiel, zjednotení okolo myšlienkového prúdu Black MetalMafia, zorganizovali teroristické atentáty na katolícke kostoly, čímtransformovali svoju hudobnú nenávisť do skutočných vandalských činov.
V takejto rozžeravenej atmosfére nechýbali ani vraždy. CouritGrishnackh, spevák zo skupiny Burzum, bol odsúdený na 20 rokov väzeniaza vraždu hudobníka Oystena Aarsetha, historického šéfa kapely Meyhem ajeho bývalého najlepšieho priateľa.
Podobný osud postihol aj Barda G. Eithuna, bubeníka z kapely Emperor: 14 rokov väzenia za vraždu.
Na pochopenie ducha, ktorý charakterizuje Black Metal Mafia, postačí vypočuť si niekoľko vyhlásení Counta Grishnacka:
„Som hrdý na to, že som muž čistej bielej ariánskej rasy, že mám bieluariánsku dcéru, ktorej matka je tej istej rasy. Som pyšný na moje modréoči, na moje tmavé blond vlasy a na moju bielu pokožku“.
Krok od satanizmu k rasizmu je veľmi krátky.
Nie náhodou, mnohé satanistické rockové kapely sú tiež antisemitské aohrozujú ľudí farebnej pleti. Trey Azagtoth, gitarista z Morbid Angel,bez akýchkoľvek rozpakov potvrdzuje, že „objíma Hitlerovho ducha“. ATaliani zo skupiny Deviate Ladies, vášniví čitatelia Mein Kampf, savyhlasujú za „pestovateľov jedinej a vládnucej bielej rasy“.
Ukryté posolstvá
Ďalším javom, ktorý popri jasne definovanom satanizme vzbudzoval veľkúzvedavosť, je fenomén ukrytých posolstiev na platniach slávnychrockových hviezd.
Ide o techniku tzv. Backward masking process (postup spätného maskovania
využívanú mnohými hudobníkmi.
Skryté posolstvá sa nahrávajú v nahrávacom štúdiu opačne. Dajú sa dešifrovať, keď si nahrávku (zvyčajne platňu) pustíme odzadu.
Napríklad pri počúvaní piesne Led Zeppelin Stairway to heaven, budeme počuť hlas, ktorý hovorí: „
Hľa, môj sladký Satan, ktorého cesta ma nerobí smutným a na ktorejmocnosťou je Satan. On ťa bude rozvíjať, dá ti šesť, šesť, šesť“(biblické číslo Antikrista).
Spomenutú techniku možno považovať za odpozorovanú zo starej satanistickej tradície, podľa ktorej sa
katolícke modlitby počas čiernych omší odriekali opačne, aby ich znesvätili a adresovali diablovi.
Príkladom tohto rituálu je platňa kapely Christian Death, Prayer, kde je nahraný Otčenáš opačne.
Samozrejme, keďže išlo o modlitbu adresovanú démonovi, vynechali z nejposlednú vetu – „Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.“ Satan bysa jej určite nepotešil.
Obrátené posolstvá predstavujú pokus realizovať malé ezoterické rituályprostredníctvom hudby. Nechýbajú však ani také rockové kapely, ktoréich používajú ako formu na žartovanie alebo provokovanie.
K takým patrí Pink Floyd, ktorý do albumu The Wall zakomponoval vetu:„Blahoželáme ti! Práve si objavil tajné posolstvo. Prosíme ťa, pošlitvoju odpoveď starým Pink na smiešny statok Chalfont“.
Rozširujúci sa jav
Hoci problém skrytých posolstiev od začiatku vyvolával veľkú zvedavosť,nie je tým najdôležitejším prvkom. Najväčšie starosti spôsobuje vsúčasnosti veľmi rozšírená satanistická rocková hudba.
V poslednom období v Taliansku vznikli obchody špecializované na tentodruh hudby. Okrem platní a cédečiek tu predávajú aj knihy o satanizme ačiernej mágii. Napríklad obchod Demos v Neapole vo svojom katalóguponúka na predaj kompletné dielo anglického okultistu AleisteraCrowleya.
Aj hudobná tlač sa správa podobne. Zaujímavým úkazom je talianskyčasopis Grind Zone, špecializovaný na satanistické platne. Časopisvznikol ako experimentálny, neskôr sa transformoval na periodikum adnes vychádza v španielskej a nemeckej jazykovej mutácii.
Neposledným prostriedkom na šírenie satanistického rocku je internet,kde možno nájsť početné stránky venované diablovi. Dokonca ajrasistická skupina Burzum alebo rúhavá Marduk majú vlastnú stránku snázvom rete delle reti“ (sieť sietí). Anton LaVey, zakladateľ americkejSatanovej cirkvi, má vlastnú internetovú sieť na propagovanie piesníinšpirovaných diablom.
Veľký reklamný spot pre diabla
Všetky vymenované skutočnosti zdrvujúcim spôsobom poukazujú naskutočnosť, ako sa jedna časť modernej hudby, a to bez najmenšíchpochybností, stala prostriedkom šírenia satanizmu medzi mládežou.Našťastie, nie každý rock prináša negatívne posolstvá.
Ale nemožno zamlčať, že niekto sa rozhodol využiť rockovú hudbu na presadzovanie (ne)kultúry okultizmu, smrti a beznádeje.
„Satanovi obchodníci“ veľmi dobre vedia, že prostredníctvom platní,cédečiek a kaziet možno vstúpiť do sŕdc tisícok mladých ľudí na celomsvete. Zamýšľajú sa nad tým, aký reklamný spot by mohol zaručiť podobnúúspešnosť na šírenie vlastného „výrobku“?
Posledné, hlučné potvrdenie tejto tézy predstavuje séria vysielaní,ktoré presadil satanista Efrem Del Gatto na televíznom kanáli s dosahomna celé Lazio – Magic TV – zameranom na hudobné programy (24 hodíndenne). Del Gatto, zakladateľ jedného luciferského bratstva, je jednouz najznámejších postáv súčasného talianskeho satanizmu. Príznačné je,že na vystúpenie v televízii si vybral práve hudobné vysielanie.
CARLO CLIMATI
Z publikácie Religioni e sette nel mondo – Il satanismo contemporaneo preložila: Alena Piatrová
