Takže hneď na úvod, rozdiely medzi poľom v agrárnej krajine a lesom v národnom parku.
Pole slúži na produkciu plodín potravinového alebo surovinového charakteru pre potreby ľudskej spoločnosti. V zmysle odprírodnenia ide o narušené ekosystémy v ktorých prirodzené rastlinné a živočíšne spoločenstvá boli nahradené umelými kultúrami plodín. Cieľom obhospodarovateľa je dosiahnutie najvyšších možných výnosov plodiny požadovanej kvality. Pre dosiahnutie tohto cieľa je možná a nutná aplikácia prírodných a syntetických chemických látok charakteru hnojív a pesticídov, rovnako ako úpravy pôdnych vlastností a vodného režimu.
Toto je pole. Monocenóza kukurice. Biodiverzita rovná niekoľkým desiatkám druhov.
Dôsledkom takýchto postupov je vytvorenie druhovo chudobného spoločenstva cieľovej plodiny a niekoľkých sprievodných voči zásahom málo citlivých druhov. Narušenie systému spätných väzieb v dôsledku výpadku väčšiny regulačných prvkov má za následok, že takýto systém je náchylný na gradácie parazitov a konzumentov pestovanej plodiny. Voči premnoženiu takýchto druhov spôsobujúcich hospodárske škody sa konvenčne bojuje použitím chemických v oveľa menšej miere biologických prostriedkov. Z pohľadu ochrany prírody sú polia väčšinou zahrnuté do prvého - najnižšieho stupňa ochrany.
Les má funkciu produkčnú a celú škálu mimoprodukčných funkcií - ktoré sú exploatáciou produkcie lesa priamo oslabované. Tu sa však nebavíme o hospodárskom lese, tu ide o les na území národného parku! Národný park, je rozsiahle prírodné územie, ktoré si národ ustanoví ako chránené, pretože uzná jeho význam ako jedinečného a ochrany hodného územia. Na takomto území sa v záujme jeho ochrany oslabuje hospodárske využívanie, a teda ochrana prírody je nad ostatné záujmy a činnosti nadradená. V takýchto lesoch neexistujú škodcovia, nakoľko v chránených lesoch nemôže vznikať hospodárska škoda. Lesy v národných parkoch, pri dodržaní zásad ochrany prírody, predstavujú prirodzené (alebo k tomuto stavu zákonite smerujúce) ekosystémy s vysokou biodiverzitou, v rámci ktorých sú stromy síce určujúcim ale zďaleka nie jediným prvkom ekosystému. Lesy v NP majú byť obhospodarované s dôrazom na zachovanie kontinuity lesného prostredia a vysokej miery biodiverzity. Biodiverzita prirodzených druhov a spoločenstiev je imperatívom manažmentu zameraného na ochranu prírody. Spočíva v zachovaní pestrých a prirodzene sa dynamicky meniacich ekosystémov, vrátane všetkých štádií lesných spoločenstiev.
Toto je les. Les v NAPANTe pred aplikáciou pesticídov. Pestré spoločenstvo vrcholovej smrečiny. Biodiverzita neznáma, pravdepodobne niekoľko stoviek až tisícok druhov.
Nechcem podrobne riešiť problematiku manažmentu národných parkov. Zapamätajme si zatiaľ to, že biodiverzita je kľúčom a podstatou národného parku, správa národného parku by mala z tejto paradigmy vychádzať. Prečo teda advokáti postrekov v národných parkoch problematiku biodiverzity obchádzajú ako sa len dá?
Vráťme sa späť k vyjadreniu pani Fákovej. Ona sa vo vyjadrení obmedzila na možný vplyv pesticídov na ľudské zdravie. Inými slovami vraví, že používané pesticídy sa po pomerne krátkom období rozložia a pri dodržovaní stanoveného embarga na vstup do ošetrovaných území, nám nehrozí priama kontaminácia. Rovnako je to s plodinami z poľa. Nepoznám zúfalca, ktorý by sa išiel prechádzať pod žltými krídlami práškovacieho lietadla. A naviac, všetky zodpovedné mamičky učia svoje deti, aby si jabĺčko, pred tým ako ho zjedia, najskôr umyli. Napriek tomu, dochádza ku zamoreniu potravného reťazca umelými aditívami a asi aj preto, tí čo o tom vedia a čo na to majú, dávajú prednosť produktom organického poľnohospodárstva.
Ako je to však s biodiverzitou našich polí? Vskutku mizerne! Najlepšie to vidieť na poľnej pôde. Aby som bol dôsledný musíme najskôr zadefinovať čo to pôda je. Veľmi stručne - oživený a životom premenený horninový substrát. Je to zmes minerálnej zložky so zložkou organickou - neživou rozkladajúcou sa a živou, zloženou z celej škály prokaryotických a eukaryotických organizmov, podieľajúcich sa na kolobehu látok v pôde, zabazpečujúcich biologickú aktivitu pôdy. Prítomnosť živej zložky je podmienkou pre to, aby sme mohli nejaký substrát nazvať pôdou. Čo teda život v poľnej pôde hovorí na používanie pesticídov?
Dovolím si v tejto súvislosti použiť príspevok profesora Ruseka, renomovaného pôdneho biológa, ktorý prezentoval na tohtoročnej konferencii v Českých Budějoviciach: Microarthropod fauna in arable soils of the Czech Republic. Profesor Rusek hodnotil vplyv konvenčných agrotechnických opatrení ako každoročná orba, aplikácia umelých hnojív a pesticídov na spoločenstvá chvostoskov (kľúčovej zložky pôdnej fauny) v černozemných pôdach Československa. V 60-tych rokoch 20. storočia zaznamenal hustotu chvostoskokov na 1m2 černozeme v hodnotách 40 600 - 139 600 kusov a 28 - 34 druhov. Len za tri roky (!) používania umelých hnojív a pesticídov klesli tieto hodnoty na úroveň 800 - 4200 jedincov štyroch až piatich druhov, čo profesor Rusek opodstatnene považuje za kompletný kolaps pôdneho spoločenstva. Rovnaký pokles bol zaznamenaný aj v bakteriálnej aktivite či v spoločenstvách dážďoviek.
Chvostoskoky, drobné organizmy zohrávajúce v pôde dôležitú funkciu rozkladačov organickej hmoty, ale pôsobia aj ako šíritelia spór mikoríznych húb, nevyhnutného predpokladu dobrej vitality rastlín.
A teraz si predstavte, že tie isté bezpečné pesticídy, ktoré dokázali rozvrátiť za tri roky spoločenstvá viazané na chemicky a fyzikálne pomerne stabilné černozeme, používame za výdatnej podpory PR pracovníkov štátnych lesov v prostredí kyslých plytkých pôd horských smrečín v našich národných parkoch. Nielen že tieto pôdy sú podstatne plytšie a kyslejšie, ale hlavne sú nepomerne bohatšie na množstvo druhov, z nich veľká časť patrí medzi úzko špecializované a lokálne, vzácne druhy o ktorých ekológii, veľkosti populácie, či citlivosti na "umelé chemické maškrty" máme len veľmi strohé resp. žiadne vedomosti.
Môže nám byť vrcholne ukradnuté, či lesníci používajú Fury 10 alebo Fury 100, či je pesticíd aplikovaný bodovo, alebo pomocou lietadiel, či je striekaný mimo turistických trás a objektov, či je zafarbený do červena alebo zelena. Realitou zostáva, že sa aplikuje na území národného parku, kde biodiverzita by mala byť v slušnej krajine chránená ako merítko kultúry národa. Neobstoja argumenty, že neexistujú alternatívne postupy, samozrejme že existujú, stačí sa pýtať susedov. Aplikácia pesticídov v horských ekosystémoch naviac v spojitosti s koristníckou a pramálo regulovanou ťažbou kalamitného dreva je doslova a do písmena ekologická katastrofa. Zaručujem vám, že minimálne 90% všetkých druhov živočíchov v mieste aplikácie postrekových látok bude týmito pesticídmi silno negatívne ovplyvnených a dôjde k lokálnemu vymretiu populácií citlivých druhov hmyzu a iných článkonožcov. Ak nie sme schopní rozoznať rozdiel medzi poľom a národným parkom, tak radšej zrušme všetky národné parky, aspoň si ušetríme hanbu pred svetom.
Odsudzujem takýto postup, ako spiatočnícke, nič neriešiace a škodlivé mrhanie financiami, ktoré likviduje národný park a na ktoré sme sa všetci poskladali z daní.
... a pani hovorkyňa, na Vašom mieste by som dotyčnému súdruhovi, ktorý Vám káže verejne šíriť demagógie o neškodnosti postrekov povedal len: "Fákoff!" :)
