Dôvodom na nespracovanie kalamity v tejto rozsiahlej doline bola predovšetkým jej nedostupnosť. Veľká časť kalamitnej hmoty bola situovaná v horných partiách svahov bez vybudovaných lesných ciest. Tieto lesy majú veľmi zachovalý prírodný charakter, sú súčasťou národného parku Nízke Tatry, ako aj územia európskeho významu Ďumbierske Tatry. Podľa mapovania pralesov v rámci projektu FSC Slovensko sa tu nachádza až 430 ha pralesných porastov, sú tu populácie veľkých šeliem a iných chránených druhov živočíchov, húb a rastlín. Ide teda o veľmi hodnotné chránené územie. Aj to bol dôvod, prečo ochrana prírody doposiaľ bránila znehodnoteniu tohto územia kvôli budovaniu lesných ciest a spracovaniu kalamity.
Ukazuje sa ale, že štátni lesníci sa odhodlali na spracovanie kalamity aj bez ciest. Píše sa o tom v článku, ktorý bol uverejnený v časopise lesník. Tu z neho uvádzam najdôležitejšiu pasáž:
"Pilotným projektom, ktorý ukáže možnosti ekonomicky efektívnej dopravy doteraz nedostupného dreva bude spracovanie kalamity v Bystrianskej doline. „Od roku 2004 podnik už viackrát požiadal orgány ochrany životného prostredia o povolenie výstavby lesnej cesty na tomto území, no vždy neúspešne,"
upozornil rozvojovo - technický riaditeľ podniku Ján Švančara. Pôvodne 19.000 m3 nespracovanej kalamitnej hmoty sa zásluhou premnoženia lykožrúta rozšírilo na 300.000 - 350.000 m3, z ktorých už je však časť nepoužiteľná. Pravdepodobne najschodnejšou možnosťou priblíženia dreva je jeho doprava lanovkami. Dopravná vzdialenosť však bude mimoriadne veľká, v niektorých prípadoch sa pohybuje na hranici dvoch kilometrov a viac. Podnik je rozhodnutý drevo vyťažiť aj v prípade nulového zisku. Pokiaľ by náklady prevýšili tržby, pristúpia LESY SR na vyťaženie kalamitného dreva iba tam, kde jeho ponechanie ohrozí kvôli rozširovaniu kalamity zdravé porasty. Po Bystrianskej doline by mohli nasledovať aj ďalšie lokality, napríklad na severnej strane Nízkych Tatier."
Celý článok sa znova nesie v duchu frenetickej snahy o záchranu lesov aj za cenu stratového podniku. Asi nie je náhoda, že tento zámer sa objavil až v roku 2011, teda celých šesť rokov po vetrovej kalamite z novembra 2004, kedy je väčšina kalamitného dreva na hodnotné spracovanie nevhodná. Je to rok, kedy v kontexte výsledkov mapovania pralesov vypracovalo FSC SLovensko projekt na vyhlásenie rezervácie Bystrianska dolina. Reakcia štátnych lesov, ako vidieť, na seba nenechala dlho čakať. Scenár je v podstate totožný s udalosťami okolo neslávne známej Smrekovice.
Mňa osobne v tejto veci mrzí fakt, že v príprave projektu spolupracujú štátne lesy s Technickou univerzitou vo Zvolene. Jej zamestnancom som aj ja a musím konštatovať, že tento zámer je v rozpore s tým, čo sa vyučuje na našej fakulte. Tento rádoby univerzitný prístup k celej veci bez akejkoľvek debaty na univerzitnej pôde, určite nie nie je výsledkom konsenzu a považujem ho za prinajmenšom nekorektný.
Celý problém znovu odráža mizériu situácie v akej sú chránené územia na Slovensku. Zmietajú sa v chaose vyplývajúcom z uplatňovania dvoch protichodných zákonov v rámci jedného územia, kde jeden nadradzuje ochranu prírody nad ostatné činnosti, zatiaľ čo druhý prikazuje bezodkladné spracovanie kalamity. Partia v ktorej je kompromis neuskutočniteľný. Jej riešením môže byť len jeden víťaž a jeden porazený, alebo...
... vytvorenie dvoch samostatných hier, v ktorých nebude existovať spoločný bank. Je skutočne na čase, aby si slovenská spoločnosť uvedomila, čo ponúka jedna a čo druhá strana sporu a čo je skutočne úlohou chránených území. Je na čase vytvoriť nový systém, ktorý nebude umožňovať systémové chyby stretu rôznych koncepcií. Skutočne som presvedčený, že je potrebné vytlačiť nové verzie lesníckych máp, v ktorých, na rozdiel od minulých vydaní, bude v Bystrianskej doline a ďalších klenotoch našej prírody sama biela.
