Prales bol všade a tak nebol ničím výnimočným, bol to normálny stav lesa, ktorý bol výsledkom tisícročí nerušeného vývoja lesov po poslednej dobe ľadovej.
Historická pralesná štruktúra krajiny našich nížin sa pravdepodobne vymiká súčasným predstavám o pralesoch. Otvorený chrakter dubových nížinných pralesov formovali...
... obrovské stáda veľkých spásačov ako kone, pratury, zubry. Tie vytvárali pralesnú krajinu parkového vzhľadu.
Zmena nastala až príchodom neolitického roľníka, ktorý po prvý krát v príbehu života na Zemi mal schopnosti a potrebu do pralesov významnejšie zasahovať. Nikto dnes nevie, ako prví roľníci vnímali pralesnú krajinu, či pre nich predstavovala nepriateľskú divočinu, liaheň chorôb a domov divých tvorov lesného prítmia, alebo zdanlivo nevyčerpateľnú zásobáreň dreva a zveriny, či snáď magickú divočinu domov lesných bohov a zdroj mýtov. Pravdepodobne zo všetkého trochu. Nech už však bol postoj ľudí k pralesom akýkoľvek, v konečnom dôsledku sa osídlenie územia Slovenska spájalo s intenzívnou exploatáciou pralesnej krajiny.
V nížinách rozvoľnené dúbravy, vo vysokých horách zas smrečiny, či čarovné limbové pralesy. Prales bol prirodzeným stavom lesa.
Získavanie poľnohospodárskej pôdy klčovaním a vypaľovaním pralesov, lesná pastva, ťažba kovov, hutníctvo, sklárstvo, rozvoj sídiel, výroba dreveného uhlia, potaše, či ťažba stavebného dreva spôsobili zánik pralesov na našom území už koncom 15. storočia n.l. Pralesy sa zachovávajú len ako fragmenty v najneprístupnejších lokalitách, prípadne sa čiastočne zregenerujú po tom, ako sa ľudský vplyv z rôznych dôvodov zmierni alebo ustal.
V horách panovalo prítmie jedľovo-bukových pralesov. (foto: www.pralesy.sk).
Dnes sú práve tieto pralesné čriepky predmetom intenzívneho záujmu vedeckej a laickej verejnosti. Oproti minulosti prikladáme význam práve tým hodnotám, ktoré získavame nevyužívaním pralesa, jeho zachovaním v nenarušenom stave, jeho ochranou. Pre vedca je prales vrcholným lesným spoločenstvom maximálne prispôsobeným podmienkam prostredia. Je tvorený stovkami druhov mikróbov, húb, rastlín a živočíchov navzájom vytvárajúcich zložito organizovaný systém vzájomne komunikujúcich prvkov. Pre umelca je prales zdrojom neopakovateľných tvarov, zvukov, impresií. Pre človeka unaveného zhonom spoločnosti je to ostrov bez ľudského riadenia a paradigiem, nezjednodušená príroda, divočina.
Slovensko dnes patrí medzi privilegované európske krajiny s vlastnými pralesmi. Môžme sa pochváliť tým, že máme viac ako 120 lokalít, ktorých lesy nesú pralesnú štruktúru. Tieto sa zachovali len na necelom pol percente výmery našich lesov! Ich ďalšia ochrana však nie je plne zaručená.
Zo 122 identifikovaných pralesov:
55 leží celou alebo takmer celou svojou výmerou na území s 5. stupňom ochrany,
26 je 5. stupňom chránených len čiastočne,
41 území leží mimo 5. stupeň ochrany.
Z celkovej výmery pralesov je tak v súčasnosti v 5. stupni ochrany 6 925 ha, t.j. 68,5 %.
Tretina pralesov, najvzácnejších lesných spoločenstiev, tak nie je adekvátne chránená. Stále trvá ministerské embargo na vyhlasovanie rezervácií, stále lesníci odmietajú viaceré z pralesných lokalít uznať. Pralesy naďalej v tichosti a často nebadane ustupujú našim požiadavkám aj z posledných miest, kde doteraz akoby zázrakom ostali ušetrené. Len nedávno sme necitlivo zasiahli do pralesa na Smrekovici, poškodzujeme prales Chmelienec, pripravovaná je ťažba v pralesoch v Bystrej doline. Viaceré pralesné lokality boli zničené ešte pred ich vymapovaním. Zánik ďalších sa podarilo odvrátiť v "hodine dvanástej". Spoločným menovateľom súčasného ohrozenia pralesov je, tak trochu paradoxne, lesníctvo.
Viac o našich pralesoch sa môžete dozvedieť v pripravovanej knihe Pralesy Slovenska, zatiaľ len v pilotnej (pracovnej) elektronickej verzii. Je najvyšší čas na zmenu, potrebný je zodpovedný a kultúrny prístup plynúci z poznania, pochopenia a úcty k pralesom. Je naším záväzkom a morálnou povinnosťou zachovať pralesy aj v srdci Európy.
Navštívte: www.wiezik.sk
