Nejde však o mystiku (či mystérium) smrti a posmrtného života. Tá vďaka každodennej realite bude pravdepodobne pertrvávať v akejkoľvek spoločnosti a bude sa zasluhovať za vznik mnohých mýtov, svetonázorov a náboženstiev s celým panteónom mýtických bytostí a javov.
Mám skôr na mysli mystiku, ktorá vyplýva zo života, z krajiny a z prírody. Tá, ktorá pochádza z úcty a z bázne k javom a tvarom, ktoré nás obklopujú a ktorým inštiktívne prikladáme význam a dôležitosť.
Mystika vychádzajúca z prírodných elementov ako vzduch...
voda...
ich vzájomného prepojenia... .
z prirodzených kolobehov...
ročných období...
bujnosti života...
obnovnej sily nového začiatku...
ako aj neskoršieho odpočinku...
majestátnosti okamihu niekde medzi...
a samoty uprostred sveta...
Mystika sa dotýkala takmer vsetkých tvorivých aktivít ľudí. Stačí si spomenúť na slovenské rozprávky, započúvať sa do hudby Svetozára Stračinu, alebo prečítať klasické diela Nevesta Hôľ či Drak sa vracia. Mystikou je presiaknutá ľudová architektúra, rezbárstvo, maliarstvo. Sú mystikou nabité. Mystikou, ktorá môže naplno osloviť len nás, ktrorí sme sa narodili na Slovensku a sme schopní vnímať tento jedinečný genius loci.
Viem si veľmi dobre predstaviť, že naša mystika by bola pre cudzinca západného typu nepochopiteľná, absurdná, možno bizarná. Vo všeobecnosti je mystika v súčasnosti prijímaná najmä ako produkt pomerne monotónne diktovaný "postTolkienovskými" fantazijnými svetmi, so svojimi pevne danými charakteristikami a príbehovým klišé. Vďaka modernej kinematografii a massmédiám sa mystika prezentuje hlavne v podobe epických obrazov bojov nespočetných armád dobra a zla a dramatických osobných príbehov hlavných hrdinov, ktorí chtiac nechtiac tieto masy vedú v boji za ušľachtilé ciele.
Naša slovenská mystika ale nie je epická, na mnohotisícové armády nebolo na malom Slovensku miesta. Ľudské sídla sa na tu skôr "čupili" v tieni a majestáte vysokých hôr. Aj stret ľudí s mystikou sa dial na intímnejšej úrovni. Hrdinovia našich mýtov jednali ako jednotlivci, ktorí museli pre dosiahnutie svojich cieľov vyvinúť nadľudské úsilie a prekonať úskalia presahujúce všednosť bežných dní a dejov. Váha bola kladená na kontrast medzi malým-pominuteľným a obrovským-stálym, tajomným-mocným a všedným-bezbranným.
Práve z tejto kontrastnej mozaiky zloženej z prírodných útvarov a priestoru spoločne s ľudskými zdanlivo nepatrnými výtvormi vyklíčila slovenská mystika, ktorá je jedinečná a úzko spätá s pôvodnými animálnymi náboženstvami a prírodnými cyklami. Objavujú sa v nej mýtické bytosti a javy, ktoré nesú spoločné črty s mystikou okolitých krajín, sú však zároveň jedinečné - zdrsnené vplyvom percepcie okolitej krajiny cez človeka-vytvárateľa mýtov. Aj my máme drakov, ale ide o divé horské niekoľkohlavé šarkany. Aj my máme vodníkov, ale tí naši, žijúci vo Váhu, sa len ťažko dajú porovnať s umelecky založenými vodníkmi českých rybníkov. Aj u nás sa objavujú obri, ale omnoho častejšie obryne - zosobnenia majestátu hôr a gigantické symboly ženskosti a plodnosti. Nemáme klasických trpaslíkov, ale nespočet škriatkov, rarášikov a dokonca miniatúrnych ľudí s magickými silami a pôvodom ako Martinko Klingáčik či Janko Hraško.
Dnes sa ale mystika z ľudí vytráca. Niet na ňu času ani miesta. Dnes sme už v krajine mýtov len občasnými hosťami, žijeme inde a inak.
Pre naše vlastné svetlá nevidíme čaro svetiel noci...
v honbe za vrcholmi zabúdame na výšku pod nimi...
pre množstvo nových vecí, strácame tie staré, hrejivé, rozprávkové...
Kde chýba mystika, tam sa stráca aj z nej prameniaca bázeň, úcta a zodpovednosť. Tam nastupujú hodnoty a merítka racionálne, svetské, jasne dané a zapísané. Tieto k nám prichádzajú niekde z vonka, ako rady a normy od neznámych ľudí z neznámych miest. Ich radám, zákonom a cieľom podriaďujeme tie vlastné. A z novými normami sa mení aj vzťah voči sebe, iným, svojmu svetu.
Potom ľahko dokážeme pošliapať nedotkunosť bystriny...
vyhnať zelené svetlo spod klenby stromov...
rozbrázdiť horám tvár...
a kričať aj na miestach ticha: " Som tu!"
A z toho zostávam smutný.
Avšak aj napriek všetkému sa k nám mystika vracia, často nenápadne a nevtieravo. Prihovára sa nám uprostred sveta bez tajomstiev. Občas ju hľadáme sami, unavení svojím vlastným bojom pre potreby iných.
A niekedy nám jednoducho, ako svetluška v noci, zažiari v očiach malej víly dneška...
