Čo je Smrekovica?
Komplex zachovaných a pozmenených lesných spoločenstiev s prevahou smreka, nachádzajúcich sa v NP Veľká Fatra. V lesných porastoch sú zastúpené 200 a viac ročné smreky, mŕtve drevo, nachádza sa tu vitálna populácia chránených kurovitých vtákov. Lesné porasty sú vedené ako ochranné lesy.
Prečo vznikla snaha chrániť Smrekovicu?
V rámci mapovania pralesných zvyškov na Slovensku podľa metodiky FSC Slovensko boli na Smrekovici identifikované komplexy lesných spoločenstiev s pralesnou štruktúrou. Projekt na mapovanie pralesov mal vo svojich cieľoch podanie návrhov na vyhlásenie prírodných rezervácií v piatich pralesných lokalitách. Smrekovica bola jedným z týchto území.
Polygón Smrekovice. Na základe metodiky FSC Slovensko boli asi na 70% tohto polygónu vytypované lesy s pralesnou štruktúrou. Lesy v spodnej časti polygónu boli nedávno zlikvidované ťažbou.
Je Smrekovica hodná ochrany?
V prvom rade treba povedať, že Smrekovica nie je prales. Nie v zmysle tom, že by nikdy nebola výrazne ovplyvnená ľudskou činnosťou. Je isté, že lesné spoločenstvá boli v minulosti pozmenené ťažbou a pastvou. Tieto distrubancie však pôsobili diferencovane a s rôznou intenzitou. Väčšina súčasných lesných spoločenstiev Smrekovice (okolo 70% územia) nenesie znaky, na základe ktorých by sa historické narušenie dalo identifikovať. Inými slovami, na väčšine územia Smrekovice sa les zregeneroval natoľko, že má charakter tzv. sekundárneho pralesa. V zmysle lesníkmi akceptovanej kategorizácie môže ísť prinajhoršom o prírodný les. Rozsiahly komplex prírodných smrekových lesov na kryštalickom podloží, v kontexte Veľkej Fatry je dostatočne vzácny na to, aby bola jeho prísna ochrana opodstatnená.
Čo spôsobil návrh na ochranu?
Zjavne paniku. Asi ste to čítali. Minister Simon prikázal 5. agusta dočasne pozastaviť vyhlasovanie nových chránených území na Slovensku, následne krajský úrad ŽP v Žiline zastavil konanie vo veci vyhlásenia prírodnej rezervácie Smrekovica. To je veľmi vážny moment, nakoľko ak je vyhlasovanie chráneného územia v procese, v princípe následne platí štatút jeho predbežnej ochrany. Čo sa momentálne nedeje. Je zaujímavé, že v čase vydania ministerského príkazu prebiehalo na Slovensku jediné konanie tohto charakteru, práve to so Smrekovicou!
Po tomto kroku nasledoval ďaľší, a pomerne zložitým (ale rýchlym) procesom v ktorom boli zakomponované rôzne inštitúcie na úseku lesného hospodárstva sa obhospodarovateľ pustil do promptného spracovania lykožrútovej kalamity na Smrekovici v priestore vymapovaných pralesov. Kalamita bola identifikovaná na základe satelitných snímok, kde (podľa konkrétnej metodiky) bol zistený ročný nárast odumretých stromov. Avšak dlhodobé hodnotenie kalamity pomocou lykožrútových lapačov kalamitu nepotvrdzuje! Dvojtýždňové odchyty lykožrútov na lokalite nepresiahli počas vegetačného obdobia 1000 kusov na lapač. Za kalamitné premnoženie je považovaný odchyt minimálne trojnásobne vyšší.
Na základe ďalšej metodiky bol stanovený objem kalamitnej ťažby na 6000 kubických metrov smrekového dreva. Obhospodarovateľ doposiaľ pristúpil k vyťaženiu cca 4000 kubíkov.
Čo predstavuje lesnícky zásah pre ochranu Smrekovice?
Likvidáciu. Prales bol na Smrekovici vytypovaný aj na základe absencie ľudských zásahov. Plocha na ktorej bola realizovaná ťažba, tak automaticky vypadáva z pôvodného pralesa. Čo je ešte horšie, je spôsob kalamitnej ťažby. Tá totiž nebola realizovaná cestou selektívneho výrubu chrobačiarov, ale formou tzv. "Novotného rubu" , kedy sa k ohnisku chrobačiarov dopracujeme vyrúbaním pásu lesa spolu so zdravými nenapadnutými stromami (podľa slov mapovateľov bolo zastúpenie napadnutých smrekov v poraste max. 5%!). Predpísaný objem ťažby tak bol naplnený v rámci 4-5 pásov, zvyšná plocha Smrekovice ošetrovaná nebola. Všetko v záujme tzv. ochrany lesa.
Navyše týmto spôsobom boli vytvorené do kompaktnej matrice lesa záseky s množstvom poťažbových zvyškov a hlavne porastových okrajov, ideálnych stanovíšť na vypuknutie skutočného premnoženia podkôrneho hmyzu. Je to ako keby ste hrudu syra chránili pred vysušením rozkrájaním a následným orezávaním usychajúcich okrajov. Týmto zásahom obhospodarovatelia lesa zrejme spustili budúcu kalamitu, Smrekovica tak môže byť v priebehu ďalších rokov naďalej asanovaná. Však viď NAPANT, Kysuce, Oravu, TANAP.
Na čo to všetko je?
Osobne si myslím, že celý tento proces bol realizovaný za jediným cieľom: nepripustiť vyhlásenie PR Smrekovica. Svedčí o tom ministerský príkaz, ako aj aktívne lesnícke snahy o poškodenie a zdiskreditovanie tohto územia. Dokonca si štátne lesy za týmto účelom zaplatili vypracovanie štúdie NLC (autori Ivor Rizman a kol.), ktorá má údajne spochybňovať hodnotu a zachovalosť lesov na Smrekovici. Dá sa to celé chápať ako "truc podnik" starých štruktúr v rámci štátnych lesov, NLC a ďalších, voči FSC Slovensko - organizácii, ktorá sa zdanlivo profiluje príliš pro-ochranársky. Avšak v čase, kedy ochrana prírody rezonuje a jej blokovanie je považované za prežitok a typickú črtu minulého volebného obdobia, mi príde tento dôvod príliš malicherný. Príliš veľké množstvo ľudí si dalo značnú námahu!
Či za tým všetkým nebude čosi viac ako sabotovanie úsilia o ochranu a poznanie najzachovalejších lesov Slovenska? Či to nie je len nešťastná zhoda náhod a netýka sa výlučne dotknutej Smrekovice? Priznávam, momentálne podsúvam a špekulujem, ale hľadiac na rekreačné zariadenie Smrekovica mi skutočne napadá aj iné využitie vrcholu Smrekovice, než prísna pralesná rezervácia.
zdroj obrázku: http://www.liptov.sk
