V oblasti ochrany prírody patrí medzi takéto prílišné zasahovanie zo strany štátu veľkoplošné obmedzovanie slobodného pohybu ľudí v chránených územiach. Nejde pritom o žiadne malé plochy. Na Slovensku máme 9 národných parkov, v ktorých nesmieme odbočiť z turistického chodníka!
TANAP - 738 km2 ,NAPANT - 728 km², PIENAP - 37,5 km², Veľká Fatra - 403 km², Malá Fatra - 226 km², Muránska planina - 213 km², Slovenský raj - 198 km², Poloniny - 298 km², Slovenský kras - 346 km².
Takéto masívne obmedzenie by malo byť naozaj dobre odôvodnené. Štát by mal vysvetliť, ako poškodzuje prírodu turista, ktorý stúpi mimo turistický chodník. A mal by jeho vplyv porovnať s inými ľudskými aktivitami, ktoré v národných parkoch povoľuje, napríklad s ťažbou dreva, výstavbou ciest, lyžiarskych stredísk či poľovníctvom.

TANAP, holiny po veľkoplošnom spracovaní kalamity sú napriek svojim minimálnym prírodným hodnotám stále miestom s obmedzeným pohybom osôb.
V porovnaní s rozsahom a mierou akou sú spomenuté činnosti realizované v našich parkoch je zákaz voľného pohybu ľudí absurdný. Čo také sa stane keď turista stúpi v lese mimo chodník? Pôdu poškodí rovnako, ako keď na ňu stúpi medveď. Chránené chrobáky si budú aj naďalej vyhrýzať chodbičky pod kôrou odumretých stromov, vtáčik na hniezde sa možno na chvíľu rozčúli a bude ďalej pokračovať vo svojom živote. Vyplašený jeleň odbehne do húštiny a o hodinu sa bude zase pásť. Samozrejme existujú prípady, kedy je nutné regulovať pohyb ľudí, aby sa predišlo poškodeniu citlivých spoločenstiev. Avšak požadovať to všade je nezmysel.

NAPANT, zákaz pohybu osôb mimo turistických chodníkov by mal zamedziť erózii a poškodzovaniu rastliného krytu. Pre spracovateľov kalamity platia iné pravidlá. Tento "tankodrom" je zároveň značeným turistickým chodníkom.
Keď však do parku pustíme buldozéry, LKT, pilčíkov a poľovníkov, vyzerá to podstatne inak. Holiny, zjazdovky, zvážnice a protipožiarne cesty, poľovnícke chaty či spoločné poľovačky v národných parkoch Slovenska. Všetko to prináša vážne poškodenie prírody, avšak dôvodom nie je pohyb turistov mimo vyznačených chodníkov.

TANAP, Nefcerka. Ako chcete spoznať a milovať tento prales, keď doň nemôžete vstúpiť?
Touto cestou len ťažko dosiahneme ciele, pre ktoré sú národné parky vyhlasované. Chceme predsa chrániť biologickú rozmanitosť a krajinu, ponúknuť oddych, pokoj, ponaučenie. Čo z toho dosiahneme tým, že obmedzíme slobodný pohyb ľudí, keď zároveň umožníme veľkoplošnú devastáciu inými spôsobmi?

NAPANT, bystrina zničená približovaním dreva "po potoku". Kto by sa pri takomto pohľade ešte zdráhal vybočiť z chodníka?
Človek má mať právo na zážitky v divokej prírode. Pre ľudí, ktorí milujú divokú prírodu je toto právo rovnako dôležité, ako právo na slobodu prejavu, alebo iné práva garantované ústavou.

NAPANT, Čertovica, najefektívnejšou metódou ako zabrániť voľnému pohybu osôb je zničiť miesta kam by ľudia radi chodili.
„Eticky sa môžeme správať len k niečomu, čo môžeme vidieť, cítiť, milovať, čomu môžeme rozumieť či veriť." Aldo Leopold
Presne v duchu tohto citátu budem presadzovať ochranu prírody, v rámci ktorej budú národné parky územiami s divokou prírodou a voľným pohybom ľudí túžiacich ju spoznať.