Presvedčil ma článok na sme, ktorý ako zlý vtip svietil dnes ráno na titulke: V Tichej a Kôprovej sa bude rúbať. Najskôr som si myslel, že je to ďalšia zo série reakcií na pripravovanú zonáciu TANAPu, ktorá tak ako je predkladaná a ostro kritizovaná, skutočne umožňuje zasahovanie vo významnej časti oboch prísne chránených dolín. Na moje zdesenie som zistil, že článok vo mne vyvolal pocit Déjà vu, a to hneď dvakrát.
Prvý krát, keď spomínaný Rasťov výrok nabral príchuť proroctva a skutočne sa potvrdilo, že Mgr. Vojtek sa uplatnil ako špičkový oportunista a za dva týždne povereného bačovania zobral bez okolkov na seba ťarchu rozhodovania a premenil na prax to, o čom dovtedy len sníval. Vydal prakticky konečné stanovisko o zasahovaní v najprísnejších rezerváciách na Poľane a v Tatrách.
A druhý krát vtedy, keď som si spomenul na môj článok, v ktorom som si dovolil (vtedy azda unáhlene, no vo svetle dnešných udalostí vlastne ani nie) poukázať na neprofesionalitu pánov, ktorý sa chystajú povoliť ťažbu v Tichej a Kôprovej doline. Odporúčam nahliadnuť minimálne do diskusie pod článkom, do ktorej sa zapojili aj páni Ambróš a Vojtek osobne. Leitmotiv ich diskusného príspevku bol asi taký, že jeden sa pod nešťastné a diletanské vyhlásenie iba podpísal (ale ho nepísal), a ten druhý ho iba napísal (ale ho nepodpísal). Vina teda nebola ani na jednom z nich?
Neskôr som mal príležitosť prečítať si článok z pera Mgr. Vojteka v ktorom podrobne rozvádzal celú svoju víziu a vnímanie problému uvedenú vo vyhlásení len veľmi stručne. Na našej fakulte prednášam predmet Manažment chránených území; jeho článok som použil ako didaktickú pomôcku pre mojich študentov demonštrujúcu súčasnú situáciu v rezorte ochrany prírody. Pre rozsiahlosť a zdanlivú komplikovanosť tohto článku v stručnosti uvediem o čo vlastne podľa Vojteka ide.
Mám taký pocit, že Vojtek si prečítal vybrané state o pralesoch Slovenska (Korpeľ 1989), a následne ich použil v kontexte potrebnom na odsúdenie nezasahovania v horských národných prírodných rezerváciách.
1. Podľa Vojteka je "bezzásahovosť" vylúčená v rámci dikcie národnej legislatívy, kde je v piatom stupni proklamovaný zákaz činnosti zrelativizovaný možnosťou udelenia výnimky, a rovnako je vylúčená v rámci smerníc EU, kde prioritou je zachovanie a vytvorenie "priaznivého stavu", ktorý je podľa nášho zákona vlastník a správca povinný zabezpečovať.
Poviem len toľko; priaznivý stav je zadefinovaný ako stav, keď prirodzený areál biotopu je stabilný alebo sa zväčšuje, špecifická štruktúra a funkcie sú zachované a stav jeho druhov je priaznivý (Smernica Rady 92/43/EHS). Vojtek (ani MŽP, ani ŠL TANAP, ani správa TANAP) nevie (a ani nerešpektuje stanoviská tých, čo vedia apoň čiastočne), aký je stav biotopov a druhov v územiach, kde na ich záchranu povoľuje asanačné opatrenia.
2. Vojtek používa populárny názor, že v ochrane prírody nejde o ochranu procesov v spoločenstvách, ale o ochranu stavu (predmetu ochrany). Tu by som len podotkol, že ochrana stavu bez ochrany procesov má pomerne bežne používaný výraz - konzervácia. Túto činnosť využívam vždy, keď nazbieram kuriatka - stačí pridať trochu octu a sterilizovať. Kuriatka tak zostanú krásne nemenné, až do času, kedy sa ich rozhodnem skonzumovať. Tento prístup v ochrane horských lesných spoločenstiev je ale úplný nezmysel.
3. Vojtek v "konzervačnom" duchu tvrdí, že neregulovaním podkôrnikovej kalamity prichádzame o pralesy v TaK. Vojtek nechápe, že nezasahovanie je hlavným predpokladom zachovania pralesov. Malý aj veľký vývojový cyklus sú súčasťou vývoja pralesov, iniciácia veľkého cyklu je spojená s veľkým narušením, avšak stále je atribútom prirodzenej dynamiky pralesov. A čo je nasmutnejšie, je to, že Vojtek nechápe, že prales nie sú staré stromy!
4. Vojtek straší mŕtvym lesom. "Lesníka zaujíma les najmä z hľadiska produkcie dreva. Ekológa les zaujíma najmä z hľadiska spoločenstva rastlín a živočíchov, ktoré v ňom žijú." Vojteka možno prekvapí, že okrem rastlín a živočíchov, sú súčasťou lesa ďalšie štyri ríše, že súčasťou ekológie lesa je ekológia pôdy či ekológia mŕtveho dreva, a že všetky tieto zložky sú v ekológii sledované v interakcii s faktormi prostredia a medzi sebou navzájom. Ak by čo len tušil, čo sa v týchto súčastiach lesa deje a aký vplyv na ne má prirodzená disturbancia lesných porastov, nemohol by napísať, že rozpadom smrekového porastu vzniká mŕtvy les!
Svoje smiešne-tragické extempóre klincuje záverečným odstavcom: "Z pohľadu ekológa mŕtvy smrekový les už teda nie je les, ale step. Ekologické podmienky stepi trvajú v kalamitisku až dovtedy, kým nový porast drevín nedosiahne výšku 5 metrov a nezapojí sa. Ponechávať živé smrekové lesy ako potravu pre podkôrnika pod zámienkou, že aj mŕtvy les je les, je nezmysel ekologický i nezmysel z hľadiska ochrany prírody. Stepi máme v našej kultúrnej krajine prebytok, netreba ju umelo vyrábať organizovaným hynutím smrečín."
Prosím Vás len neuverte, že by toto niekedy mohol byť pohľad ekológa. Za niečo takéto by u nás študent bez pardónu letel zo skúšky (nenaštudoval vegetačnú zonalitu, ekologické faktory detereminujúce step, geografiu Slovenska, štruktúru lesného ekosystému). Boh ochraňuj, ak by si čosi také dovolil čo len naznačiť na štátniciach. Vojtek nikdy nebol ekológ ani lesník. Prezentuje chybný názor vyplývajúci z nepochopenia, neznalosti alebo úmyslenej deformácie faktov. Žiaľ zastupuje post, kde je profesionalita nevyhnutným predpokladom koncepčného fungovania praktickej ochrany prírody. Stav, ktorého dieťaťom je tento nešťastný magister, je stavom kritickým!
Absolútny diletanti rozhodujú o tom, ako budú vypadať NAŠE národné parky, NAŠE národné prírodné rezervácie, v akom prostredí budeme existovať my a NAŠE deti. Viem, že v tejto predvolebnej súčasnosti je to klišé, ale Vojtek sa dostal tam, kde sa dostal a robí to čo robí s naším zvolením. So zvolením voličov, ktorý zvolili túto vládu, ktorá podobné postupy oddobruje. Vojtek je figúrka, sám o sebe by niečo podobné neriešil, dostal sa na post zastupujúceho riaditeľa účelo, aby rozhodoval účelovo. Teraz máme možnosť pretaviť svoj nesúhlas do volebnej reality. Nepremárnime ju, ďalšie štyri roky by mohli byť ešte horšie.
A nakoniec osobná výzva pre pána Ambróša. Naposledy ste sa cítili dotknutý mojim útokom na Vašu osobu. Podľa mňa nesiete rovnaký diel viny ako Vojtek. Špiníte si ruky vlastnou pasivitou. Zachovajte si prosím tvár (pred priateľmi) a konajte!
