Tichá a Kôprová dolina sa majú ťažiť

Tichá a Kôprová dolina, ktoré už 5 rokov úspešne odolávajú snahám lesníkov o vyťaženie kalamitného dreva, sú momentálne veľmi blízko tomu, aby vyťažené boli. Rozhodol tak na základe žiadosti ŠL TANAPu ministerský úradník RNDr. Ladislav Ambróš, poverený riadením odboru ochrany prírody.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (177)

Už som si myslel, že MŽP SR tento rok neprekvapí, no hlboko som sa mýlil. V rámci celého venca diletantských ministrov, z ktorých podobizní by sa dal zostaviť už pomerne slušný trhací kalendár, sa o mrazivé prekvapenie tentokrát postaral úradník L. Ambróš, v minulosti člen strany zelených, s veľmi chytľavým politickýcm krédom "Politika je umenie možného". Mám pocit, že vystihol ducha doby takmer dokonale.

Obrázok blogu

Zoznámte sa! Človek, ktorý odsúhlasil ťažbu v Tichej a Kôprovej doline. RNDr Ladislav Ambróš poverený riadením odboru ochrany prírody.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby bolo jasné, jeho rozhodnutie je len dôsledkom horúčkovitej snahy ŠL TANAPu a rádoby úprimnú snahu skoncovať s lykožrútom v lesoch v ich správe. Pomerne zložitou cestou sa tohtoročná žiadosť ŠL TANAPu o výnimku zo zákazu zasahovať do 5. stupňa ochrany dostala až na MŽP SR, kde padla na úrodnú pôdu, práve prostredníctvom už spomenutého pána, povereného rozhodovať v tejto veci.

Celé znenie stanoviska, ako aj podklady rozhodovania k tejto veci nájdete tu. Ja si dovolím uviesť len pár statí z dokumentu, ktorý pre mňa až hrôzostrašne poukazuje na to, ako sa relevantné argumenty aj napriek intenzívnej vedeckej a laickej diskusii veľkým oblúkom vyhnú práve ľuďom, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú.

SkryťVypnúť reklamu

V dokumente Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia Ambróš opisuje situáciu v Tichej a Kôprovej doline, o ktorej si spravil obraz na základe miestnej ohliadky lokality, ktorú uskutočnil v júli tohto roku so zástupcami ŠL TANAPu. V piatich bodoch konštatuje rozšírenie lykožrútovej kalamity, postihnutie smrekových a limbových porastov, zasiahnutie pralesa Nefcerka a pralesa Križné a popritom nezabúda použiť už folklorizované tvrdenia ŠL TANAPu, že príroda si evidentne so vzniknutou situáciou nevie rady, ba čo viac v bode 5: "Pri pokračovaní súčasného trendu vývoja podkôrnikovej kalamity jestvuje dôvodný predpoklad, že pri absencii fytosanitárnych zásahov v priebehu 3-5 rokov dôjde v danej oblasti k odumretiu všetkých lesných porastov. Tento koniec je viac-menej už iba otázkou času." Takže máme všetky predpoklady potrebné pre manipuláciu mienky nezainteresovaných, vrátane diskreditácie názorových oponentov a ničím nepodloženej a až hanebne prehnanej hrozby zániku všetkých lesných porastov. Nemal by však poverenec rezortu vo svojom rozhodnutí ponúknuť objektívnu argumentáciu namiesto takéhoto prvoplánového strašenia?

SkryťVypnúť reklamu

Ambróš v argumentácii pokračuje: "...správca dotknutých pozemkov je povinný ... zabezpečiť priaznivý stav (územia európskeho významu). Mŕtvy les a ani holiny biotopmi európskeho významu v priaznivom stave a dokonca ani nimi samotnými samozrejme nie sú." Tu s Ambróšom súhlasím. Našťastie vďaka zablokovaniu asanačných prác sa zabránilo tomu, aby mŕtvy les, či holiny (čo je z ekologického a realizačného hľadiska viac-menej to isté) v Tichej a Kôprovej vznikli.

Na základe pokračovania argumentácie som však presvedčený, že Ambróš to myslel opačne, lebo: "Uskutočnenie radikálnych fytosanitárnych zásahov do lesných porastov dotknutej oblasti je preto v rámci zabezpečenia priaznivého stavu zatiaľ tam ešte jestvujúcich biotopov európskeho významu potrebné. Pod fytosanitárnymi zásahmi sa v danom prípade myslí spílenie, odvetvenie a odkôrnenie aktívnych chrobačiarov." Čiže tá istá stará pesnička, ktorú sme počuli od lesníkov ŠL TANAPu tentoraz v prevedení rezortu životného prostredia. Ministerský úradník tu vyslovene odporúča radikálne zásahy, ktorých vplyv sa dá vidieť aj priamo v Kôprovej doline. Zmiernenie vo forme konkretizovania asanačných činností, je len zdanlivé. Každý kto videl asanáciu aktívnych chrobačiarov v praxi, vie že o ňu ide iba na papieri. V praxi plnej pilčíkov a kubíkov znamená vypílenie všetkého, čo nemá ihličie a hodí sa na spracovanie, čiže nevyhnutne tak "asanáciou aktívnych chrobačiarov" vzniká ďalšia holina a porastové steny.

SkryťVypnúť reklamu

Stanovisko je pomerne stručné, no ešte jedna perla sa tam zmestila: "Pre druhy živočíchov európskeho významu (uvedené v priloženom stanovisku ŠOP SR) sú práve odumierajúce lesné porasty životným prostredím (s malými výnimkami, ako napríklad medveď hnedý alebo vlk dravý, ktoré dokážu žiť v bezlesí). Práve ponechanie lesných porastov bez zásahu by v budúcnosti spôsobili stratu ich hniezdnych, potravových alebo úkrytových stanovísť. Pre druhy rastlín európskeho významu, ktorých životným prostredím je les, platí to isté. Druhy bezlesia sú v tomto prípade výnimkou, takže prípadným zánikom lesa by ich životné podmienky na jestvujúcich bezlesých stanovištiach neboli ohrozené." Čo to tvrdí?! Že malé výnimky ako prioritné druhy medveď hnedý a vlk dravý dokážu žiť na poli? Totižto bezlesie je územie, ktoré je vplyvom ľudskej činnosti alebo prírodných podmienok trvalo bez lesných porastov. Čiže ak nerátame urbanizované a vodné plochy ide v našich podmienkach o kultúrnu a v menšej miere o prirodzenú step. Lenže takéto biotopy vplyvom vetra ani podkôrneho hmyzu nevznikajú. V oboch dolinách vznikli prirodzene vplyvom klímy a pôdnych podmienok nad hornou hranicou lesa, a menej prirodzene na dne dolín, kosením lúk a položením asfaltovej vozovky!

Keby Ambróš snáď aj začal čítať relevantnú literatúru, či mal aspoň okrajový záujem o spoznanie plurality názorov na tento problém, zistil by, že vznikom vetrovej a lykožrútovej kalamity je strata ník niektorých druhov mnohonásobne prevážená vznikom ník pre druhy, ktoré v stojacom lese neprežívajú. Pre tieto druhy, na rozdiel od predošlých, nahrádné biotopy (mimo nespracovaných kalamít) takmer neexistujú. Zasahovanie do lesných porastov zjednodušuje štruktúru, degraduje pôdu a trvalo znižuje biologickú diverzitu lesných ekosystémov. Práve z rešpektovania tejto skutočnosti sú zriaďované lesné rezervácie, ktoré sú legislatívne definované ako územia bez zásahu! Už keď ministerský úradník nevidí ďalej od svojho písacieho stola, mohol by venovať pozornosť aspoň veciam, ktoré mu ležia priamo na stole. Som si istý, že by medzi nimi našiel aj zákon o ochrane prírody a krajiny

Nič na plat. Ambróš končí svoje rozhodnutie: "Na základe uvedeného správny orgán vo svojom rozhodnutí žiadateľovi na požadovanú činnosť vydá súhlasy a povolí výnimky zo zákazov." Krása. Politika je umenie možného. Ambróš dokazuje, aká je politika vše-možná. Chvála osvieteným a kompetentným úradníkom!

Michal Wiezik

Michal Wiezik

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Poslanec Európskeho Parlamentu za stranu SPOLU. Výbor ENVI a AGRI, špeciálny vyšetrovací výbor pre transport zvierat (ANIT). Ekológ, vedec, vysokoškolský pedagóg, milovník prírody a aktivista. Ide o Život! Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

312 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu