Autor kritizuje systém ochrany dravých druhov vtákov a cicavcov na Slovensku vyplývajúci z národnej legislatívy a európskych smerníc. Zásluhu na takejto ochrane má mať zhubný vplyv, citujem: "niekoľkých stoviek detsky naivných ochranárskych indivíduí". Tých autor viní za súčasnú krízu, kedy poľovníci na Slovensku berú zákon do vlastných rúk a - vydávajú sa na pytliacke chodníčky!
"... prísna ochrana je však z veľkej časti len formálna ... Ak veľká časť občanov cíti potrebu niektorý zákon porušovať, a ešte väčšia časť im to toleruje, chyba asi nebude len na strane občanov. ... Ochranári sa tvária, že všetky dravce a šelmy sú chránené, a poľovníci sa tvária, že ich ochranu aj rešpektujú ... Zákonitým dôsledkom tejto absurdnej situácie je skutočnosť, že niektoré chránené druhy predátorov teraz trpia viac, ako by trpeli pri rozumnej dohode s poľovníkmi ... Výsledkom je už naznačené porušovanie zákona ako forma občianskej neposlušnosti, pričom porušovatelia problematických ochranárskych právnych predpisov sú zväčša nepolapiteľní."
Pri čítaní týchto výrokov ma úprimne povedané mrazí. Autor je sám poľovník a predpokladám, že tieto tvrdenia formuluje na základe osobných skúseností a vedomostí. Znamená to teda, že naši poľovníci fungujú v dvoch režimoch, v legálnom ale tiež v režime "občianskej neposlušnosti"? Na základe článku sa dá konštatovať, že to tak je. Autor svoj článok neladí ako kritiku do vlastných radov. Naopak, toto počínanie vykresľuje ako poslanie v záujme ochrany druhov, ktorými sa dravce živia. Samotné zákony, ktoré sú porušované, považuje za absurdné. V závere článku dokonca radí ako postupovať, aby bol nelegálny lov chránených druhov v súlade s loveckou etikou.
"Lebo je medzi nami veľa poľovníkov, ktorí sú presvedčení, že nelegálnym lovom predátorov len pomáhajú iným druhom, už aj tak decimovaným inými škodlivými činiteľmi ... rozhodne sa dištancujem od tých našich "kolegov", ktorí si z nelegálneho poplatkového lovu srstnatých predátorov, ale aj tetrovitých vtákov urobili celkom slušný biznis ... poľovníkom je jasné, kto na presadzovanie ochranárskeho ega dopláca ... aj predátory, ktoré sa v záujme iných druhov lovia nelegálne. Napriek prekérnej situácii by však ani tí poľovnícki samozvanci, ktorí "berú zákon do vlastných rúk" nemali klesnúť tak hlboko, aby pri nezákonnom "tlmení" chránených predátorov nedodržiavali aspoň základné pravidlá humánnosti a etiky lovu ... Ak si už dovolia obchádzať neraz absurdné predpisy a nariadenia, mali by si z učebníc poľovníctva dôkladne zopakovať bionómiu chránených druhov a bezvýhradne ju rešpektovať."
Správy o otrávených dravcoch, sú na Slovensku pomerne časté, zdá sa teda, že takáto regulácia je v plnom prúde. Najrozsiahlejší prípad hromadnej otravy bol zistený v roku 2009 pri obci Malženice. Nájdených bolo 16 otrávených myšiakov lesných, myšiak severský, sokol myšiar a štyri sokoly rárohy, pričom posledných menovaných máme na Slovensku už len asi 40 párov. Koľko ďalších zabitých jedincov sa nikdy nenájde, môžeme len hádať. .
Otrávená samica orla kráľovského. zdroj
Síce sa paušálne takéto počiny dávajú na vrub pytliakom, aj na základe článku je stále jasnejšie, že to môže byť len iné pomenovanie pre regulérnych poľovníkov a ich "križiacku regulačnú výpravu". Autor konštatuje, že nejde o okrajovú záležitosť, ale o v kruhoch poľovníkov rozšírený postoj. Dokonca si je vedomý kolegov, ktorí na pytliactve zarábajú!
Faktom ostáva, že spomínané obchádzanie zákona a branie zákona do vlastných rúk je vážnym momentom a má charakter trestného činu. Nezabudnime, že okrem zákona tieto osoby berú do rúk aj zbrane, a svoju činosť vykonávajú na takmer celom území Slovenska. Aká je vlastne reálna kontrola poľovníctva na Slovensku, ak je možné, aby v ňom fungovala dlhodobo a celoplošne takáto obskurná činnosť?
Ak je pravdivá čo i len časť zo "Samozvancov", tak zo slovenských poľovníkov sa stala akási pseudo-autonomná ozbrojená enkláva s vlastnými pravidlami, ktorej členovia bez postihu obchádzajú zákony a samovoľne na základe antipatií k vybraným zákonom strieľajú chránené druhy živočíchov. Keby len stotina z celkového počtu 55 tisícov poľovníkov na Slovensku praktizovala takúto činnosť, stále by sme na Slovensku mali 550 maniakov s puškami a otrávenými návnadami, ktorých dopad na chránené druhy by bol katastrofálny.
Záver tohto článku sa mi píše akosi ťažko. Nechcem skĺznuť k pátosu, každopádne stále menej chápem, ako v takýchto pomeroch môže byť na Slovensku nejaký predátor premnožený.
