Viem, je to trochu pritiahnuté za vlasy a vytrhnuté z kontextu ale je to tak. Takéto tvrdenia sa opierajú o veľmi redukovanú verziu lesov a sú postulované na základe pár vybratých atribútov, ako je napr. strata ihličia v dôsledku odumretia dospelých smrekov. V lesníctve je takýto postup do istej miery pochopiteľný, v ochrane prírody je ale nezmyselný. Prečo?
V prvom rade ochrana prírody sleduje principiálne odlišné ciele ako lesníctvo. Pre potreby ochrany prírody je potrebné hodnotiť stav lesov v celej ich šírke, komplexnosti a dynamike. Pre smrečiny v našich podmienkach napr. platí, že v rámci ôsmich pôvodných smrekových asociácií sa v nich uplatňuje okrem smreka ďalších 8 druhov stromov a 13 druhov krov. V závislosti od asociácie v nich bol zaznamenaný výskyt 70 - 168 druhov bylín, celkovo v nich môžeme očakávať zhruba 800 druhov vyšších húb, 1500 druhov chrobákov, porovnateľne blanokrídlovcov a dvojkrídlovcov, a ďalšie tisícky druhov bezstavovcov, jednobunkovcov a "mikróbov" viazaných na pôdu, mŕtve drevo, huby a rastlinnú zložku. Taktiež sú biotom pre minimálne 85 druhov vtákov a 35 druhov cicavcov. Takto komplexné spoločenstvo (ekosystém, biotop) nie je teda možné hodnotiť a chápať len na základe straty ihličia.
TANAP, Temné smrečiny, 2012. Smrekové spoločenstvá sú príliš komplexné na to, aby sme na opis ich stavu a dynamiky vystačili so sledovaním straty asimilačných orgánov smreka.
Manažment lesov pre potreby ochrany prírody má sledovať dosiahnutie priaznivého stavu biotopov. Ten je zabezpečený vtedy, ak sa nezmenšuje jeho plocha, je zachovaná jeho špecifická štruktúra a fungovanie a stav jeho charakteristických druhov je priaznivý. Tak hovorí smrenica o biotopoch a v podstate aj náš zákon o ochrane prírody. Ako však možno zhodnotiť to, či sa k niečomu takémuto blížime a aký vplyv na dosiahnutie tohto cieľa majú naše konkrétne kroky?
TANAP, Žeruchy, 2012. Vplyv aktívneho manažmentu a pasívneho manažmentu je evidentný najlepšie na miestach, kde tieto dva prístupy susedia. Zachovaná plocha s lykožrútovou kalamitou v hornej časti svahu je v súčasnosti významným tokaniskom hlucháňa a biotopom rysa.
Dá sa to. Slúži na to etablovaná metóda hodnotenia kritérií ekologickej degradácie. Vychádza z hodnotenia štruktúry suchozemských ekosystémov na základe šiestich ukazovateľov:
1. Zmeny relatívnej početnosti druhov,
2. miznutie citlivých druhov,
3. nárast podielu zavlečených druhov,
4. pokles zásob a produkcie biomasy a biogénnej hmoty,
5. narušenie schopnosti reprodukcie, prirodzená obnova,
6. rozvoj antropogénnej erózie.
Takto postavené hodnotenie sleduje podstatne širšie spektrum lesnej štruktúry. Pri poznaní východzieho stavu umožňuje porovnávať charakter zmeny; vieme posúdiť, či vplyvom vybraného procesu dochádza resp. nechádza k ekologickej degradácii - k zhoršeniu stavu.
Porovnajme si teda vplyv lesnej kalamity (vetrovej či lykožrútovej) a jej spracovania na lesný ekosystém.
Kritérium 1 a 2: Výskumy z Európy hovoria dosť jasne. Štruktúra v lesoch, ktorú vytvára vietor alebo lykožrút, je dôležitá pre zachovanie lesnej biodiverzity. Kľúčovými prvkami sú mŕtve drevo v kombinácii s mikroklímou kalamitísk. Druhové bohatstvo takýchto porastových medzier je o 50% vyššie v porovaní s kompaktným lesným porastom. Porastové medzery z rozlohou 2-3 ha patria v Európe medzi najbohatšie suchozemské spoločenstvá. Tieto trendy sa týkajú aj vzácnych a vyhynutím ohrozených lesných druhov u ktorých bolo opakovane zaznamenané poslilnenie populácií v rámci nespracovaných lesných kalamít. Nakoľko spracovanie kalamít sleduje hlavne odstránenie dreva a jeho vyvezenie z ekosystému, je priamo zodpovedné za zánik spomenutých vplyvov a pre biodiverzitu má tak veľmi nepriaznivý dopad.
TANAP, Tichá dolina 2009. Kompaktný lesný porast dosahuje veľmi limitovanú úroveň druhového bohatstva. Jeho rozvrátením vetrom alebo lykožrútom skokovo narastá množstvo prítomných druhov.
Ampedus tristis, Stephanopachys substriatus, Bius thoracicus, Olisthaerus substriatus, Tragosoma depsarium, Pseudogaurotina excelens, Pachyta lamed. Vzácne a chránené druhy chrobákov pre ktoré je zachovanie nespracovaných porastových medzier kľúčové. V kompaktnom "zelenom" lese takéto druhy nenachádzajú vhodné podmienky. Naopak ich výskyt je viazaný na mŕtve drevo smrekov a porastové medzery v horských lesoch.
Kritérium 3: Výskumy poukazujú na to, že po narušení porastov vetrom a lykožrútom nie je prerušená lesná kontinuita. Spoločenstvá si naďalej v dôležitých rámcoch zachovávavajú svoju štruktúru. Zmeny ku ktorým dochádza majú prevažne kvantitatívny charakter. Naopak, aktívne spracovanie polomu spôsobuje rozvrat pôvodných spoločenstiev a naštartovanie sukcesných procesov, z ktorých profitujú nelesné druhy. Charakter zmien je výrazne kvalitatívny, lesné druhy sú nahrádzané nelesnými, často charakteru ruderálov. Takto uvoľnený ekologický priestor je samozrejme vhodný na prienik a etablovanie zavlečených druhov.
NAPANT, okolie Čertovice. Odlesnené, zerodované a cestnou sieťou prehustené holiny vzniknuté po kalamitnej ťažbe sú priestorom pre biologické invázie. Obnova takýchto plôch je problematická a nákladná.
Kritérium 4: Predpokladom stability ekosystému je hromadenie energie vo vzťahu k jej spotrebe z rezerv. Ekosystém musí mať naakumulované rezervy použiteľné na adaptáciu v prípade narušenia. Inými slovami, nahromadenie organickej hmoty ja podstatou stability. Aj v tomto kritériu je pasívny manažment úplne inde než aktívny. Vplyvom vetra ani lykožrútom sa z lesa hmota nestráca. Mŕtve stromy sú k dispozícii pre ďalšie fungovanie spoločenstva. Na spracovaných kalamitách táto hmota chýba, prípadne je inaktivovaná v dôsledku "šetrných postupov" ako je odkôrnenie či chemická asanácia. Nemôže sa tak uplatniť stabilizačný princíp biogénnej hmoty, aktívne manažovaný les bude z tohto hľadiska nositeľom nižšej stability.
TANAP, Tichá dolina 2008. Kalamitné drevo je typickým prvkom nespracovaných polomov. Zároveň plní mnohé ekologické funkcie a je predpokladom ekologickej stability regenerujúcich sa lesných porastov.
TANAP, 2008. Takto vyťažený lesný ekosystém nemá naakumulované energetické zásoby, z ktorých by mohol vytvoriť stabilné spoločenstvo.
Kritérium 5: Toto kritérium sa týka každého druhu v danom biotope, dá sa ale najnázornejšie demonštrovať na prirodzenom zmladení stromov. V tomto smere je v našich podmienkach zrejmá "explózia" zmladenia na nespracovaných plochách. V máji, 8 vegetačných období po vetrovej kalamite, mali zmladené jarabiny v Tichej a Kôprovej doline výšku presahujúcu 5 m. Hustota jedincov jarabiny a smreka zodpovedá tejto explózii. Na spracovaých plochách sa stretávame s celou škálou prechodov od lokálne vysokej miery zmladenia po lokálne nulové zmladenie. Ak rozdiely medzi manažmentmi nie sú evidentné v súčasnosti, budú zrejmé v čase, kedy kalamitné drevo na nespracovaných plochách začne byť vhodné pre uchycovanie nových semenáčikov (v horizonte cca 20 rokov). Spontánne budú vznikať dvojetážové porasty, zatiaľ čo spracované plochy na to nemajú predpoklady (chýba drevo). Negatívne sa iste prejavia aj pestovné opatrenia, v rámci ktorých je v súčasnosti aktívne potláčané zmladenie prípravných drevín.
TANAP, Kôprová dolina, 2012. Regenerácia lesných porastov rozvrátených vetrom v roku 2004 je ohromujúca.
TANAP, Kôprová dolina, 2012. Niekedy je potrebná mierka na to, aby sme dostatočne pochopili silu a rýchlosť s akou sa nespracované plochy prirodzene zmladzujú.
TANAP, ústie Kôprovej doliny, štvrtý stupeň ochrany, 2012. Napriek priaznivému vplyvu prípravných drevín na lesný ekosystém je prirodzené zmladenie jarabiny odstraňované v rámci lesníckych doktrín aktívneho prístupu. Mám vážne obavy, že toto bude obraz "pestovania lesa" na väčšine aktívne manažovaného územia národného parku.
Kritérium 6: Na nespracovaných plochách sa erózia neprejavuje. Výskumy poukazujú na vysoký protierózny význam kalamitného dreva. Miera tejto ochrany je spočiatku dokonca vyššia ako v prípade stojaceho porastu. Neskôr ako protierózny význam dreva v dôsledku jeho rozkladu klesá, je nahradzovaný nastupujúcou generáciou stromov. Ochranný vplyv kalamitného dreva sa prejavuje desiatky rokov. Na spracovaných plochách samozrejme s týmto efektom rátať nemôžeme. Navyše, zvýšená erózia je typická pre aktívne manažované plochy v dôsledku pohybu ťažkých mechanizmov a manipulovania s drevnou hmotou.
Výsledky štúdie Brang a Lässig 2000: Restoring protection against natural hazards in European mountain forests after wind disturbance: how much human interference. Príspevok bol publikovaný v rámci IUFRO svetového kongresu.
NAPANT, okolie Čertovice, 2012. Erodované svahy bývalých ochranných lesov vyťažených v rámci spracovania kalamity. Riziká aktívneho prístupu v takto exponovaných svahoch sú zrejmé aj vzhľadom na dva veľké požiare, ktoré v tejto lokalite vznikli v dôsledku ťažobných prác. Ostáva veriť, že sa k nim nepridajú lavíny a zosuvy pôdy, ktoré tu reálne hrozia. Biologická hodnota takéhoto územia je minimálna, vzniká opodstatnený dôvod na vylúčenia takéhoto územia z národného parku.
Z celkového hodnotenia kritérií ekologickej degradácie vyplývajú dva vážne momenty.
V dôsledku prirodzených narušení lesných porastov vetrom a lykožrútom nedochádza na úrovni biotopu k negatívnym zmenám. V rámci jednotlivých kritérií majú tieto procesy neutrálny až pozitívny vplyv. O strate biotopu v tomto kontexte nemá zmysel hovoriť, takéto tvrdenia sa neopierajú o empirické dôkazy. Prirodzený vývoj porastových medzier patrí k najefektívnejším spôsobom racionálneho manažmentu biodiverzity v lesných spoločenstvách.
Aktívny manažment predstavuje vážny zásah do fungovania lesných spoločenstiev. Rozsah týchto opatrení akého sme svedkom u nás má na lesné biotopy devastačný vplyv. V každom kritériu ekologickej degradácie bol preukázaný negatívny vplyv spracovania kalamít. Zmeny ktroré prináša majú rôzny charakter, mnohú sú trvalé a predstavujú prerušenie lesnej kontinuity až zánik biotopu. Negatívny dopad majú takéto opatrenia najmä na citlivé lesné druhy, pôdu a budúcu stabilitu lesného ekosystému. Takýto manažment nemôže byť odporúčaný v záujme ochrany prírody, jeho použitie sleduje iné ciele.
