Dôsledky aktívneho a pasívneho manažmentu v Tichej doline a okolí

Aktívny manažment versus pasívny

V prvom rade je potrebné stručne zadefinovať jednotlivé manažmenty.

Aktívny manažment (Obr. 1) je založený na intenzívnom spracovaní lesnej a lykožrútovej kalamity. Spracovaním kalamitného dreva je efektívne znižovaná potravná základňa pre lykožrúta, čo sa odzrkadlí na poklese populácie lykožrúta. Intenzívnym asanovaním napadnutých stromov, tzv. chrobačiarov je možné zabrániť rozšíreniu lykožrúta do stojacich porastov a tieto tým zachrániť. Aktívnym manažmentom však zväčša dochádza k výrazným zmenám prostredia na mieste spracovanej kalamity, rovnako sa vytvárajú porastové steny, ktoré sú náchylnejšie na napadnutie lykožrútom. Holiny vzniknuté po vyťažení, je zväšča treba nákladne zalesňovať. Výhodou aktívneho manažmentu je ekonomický efekt zo spracovanej drevnej hmoty.

Pasívny manažment (Obr. 2) je založený na autoregulácii lesných ekosystémov a vylúčení priamych ľudských zásahov. Kalamita veterná a lykožrútová je vnímaná ako ekologický faktor, zabezpečujúci dynamickú obnovu lesných porastov. Nakoľko veterná kalamita nie je spracovaná, lykožrút sa môže z kalamitného dreva šíriť a napádať okolité porasty. Týmto spôsobom môže dôjsť k veľkoplošnej lykožrútovej kalamite a rozpadu starých lesných porastov monokultúrneho charakteru, čo môže byť v rozpore s predmetom ochrany postihnutých území. Obnova porastov je ponechaná na prirodzené zmladenie. Pasívny manažment vylučuje ekonomické využitie drevnej hmoty z kalamitísk.

^{Obr. 1 Pohľad na oblasť po aktívnom spracovaní veternej a lykožrútovej kalamity.}

^{Obr. 2 Tichá dolina - pasívny manažment umožňujúci rozpad stojacich porastov.} 

Lesné porasty

Cieľom aktívneho manažmentu, ako bolo sponenuté, je minimalizovať vplyv lykožrúta na stojace porasty v okolí vetrových polomov. Pri včasnom a intenzívnom spracovaní kalamity je predpoklad, že lykožrút využívajúci prioritne kalamitné drevo na polome, nestihne preniknúť do okolitých porastov. Aj napriek intenzívnym opatreniam zostáva na spracovanom polome pomerne veľa drevených zvyškov (obr. 4), ktoré slúžia ako substrát pre lykožrúta. Vznik rozptýlených ohnísk lykožrúta a napadanie porastových stien je tak sprievodným javom aktívneho manažmentu. Na bezpečné zvládnutie lykožrútovej kalamity je nevyhnutná trvalá kontrola prostredníctvom lapačov a asanácie chrobačiarov. Táto situácia sa pomerne uniformne opakuje v rámci rozsiahleho územia Vysokých Tatier, kde bolo pristúpené k aktívnemu manažmentu (obr. 3 a 4).  

^{Obr. 3 Použitím aktívneho manažmentu boli zachované aj fragmenty starších smrekových porastov.}  

^{Obr. 4 Pri aktívnom spracovaní kalamity, sú okolité lesy zachované v rámci fragmentov uprostred holín. Vzhľadom na zmenu porastovej klímy je nutná ďaľšia asanácia porastových stien, napadnutých lykožrútmi.}

Pri nespracovaní vetrovej kalamity v bezzásahových zónach, dochádza k napádaniu stojacich porastov, ktoré neboli pôvodne poškodené vetrovou činnosťou, prostredníctvom silnej populácie lykožrúta (Obr. 5 a 6). V nekontrolovaných podmienkach je toto napadnutie rozsiahle a môže vyústiť do veľkoplošného rozpadu lesných porastov (obr. 7). Lykožrút pritom selektívne napáda staré porasty, často pri hornej hranici lesa, ktoré sú súčasťou hodnotných prirodzených lesných ekosystémov. Je otázne, či rozpad týchto porastov je ovplyvnený zmenenými podmienkami prostredia, alebo ide o prirodzený jav a spôsob obnovy týchto ekosystémov. Na posúdenie tohto procesu chýbajú empirické poznatky. V súčasnosti je takýmto spôsobom napadnutá dolná polovica Tichej doliny, vyššie položené časti doliny sú zatiaľ napadnuté menej výrazne. Je možné, že aj tieto budú v nasledujúcich rokoch silne poškodzované.

^{Obr. 5 Selektívne napádanie starších smrekových monolultúr v spodnej časti tichej doliny. Mladšie porasty ako aj iné druhy drevín (jedle v spodnej časti nižšie položeného ohniska) sú lykožrútmi nedotknuté.}  

^{Obr. 6 Nespracovaný polom vytvára vhodné podmienky pre rozvoj lykožrútovej kalamity stojacich porastov. Na druhej strane akumulácia drevnej hmoty pomáha vytvárať ostrovčekovité zmladenie a bráni prieniku holinových druhov. Lesný porast vznikajúci v takýchto podmienkach bude tvorený pestrou mozajkou rôzne starých stromov.}  

^{Obr. 7 Pri špecifickej štruktúre porastu dochádza k veľkoplošnému rozpadu.}

Zmladenie

Pre fungovanie a pretrvávanie lesných ekosystémov je nevyhnutná regenerácia (obnova) drevín. V prirodzených podmienkach je obnova zabezpečená hlavne generatívne (prostredníctvom semien) a v menšej miere vegetatívne (prostredníctvom koreňových a pňových výmladkov). Pri umelej obnove lesa je prirodzené zmladenie doplňované výsadbou sadeníc drevín, ktoré zväčša nemajú súvis s pôvodným porastom.

Pri porovnaní zmladenia na spracovaných a nespracovaných kalamitných plochách som pozoroval výrazné rozdiely.

V rámci spracovaných plôch je prirodzené zmladenie drevín minimálne (Obr. 8). Je to pravdepodobne dôsledok zmeny mikroklímy, štruktúry bylinnej vegetácie, ale aj narušenia prirodzeného zmladenia a pôvodných rastlinných spoločenstiev v procese spracovania kalamity. V hustom podraste v podmienkach exponovaného stanovišťa je klíčivosť semien drevín a prežívanie semenáčikov výrazne potláčané konkurenciou zo strany agresívnych druhov bylín a tráv. V tomto kontexte vyznievajú aj snahy o umelú obnovu lesa prostredníctvom sadeníc drevín dosť pochybne (Obr. 9). Na rozsiahlych spracovaných polomoch, tak vznikajú ťažko zalesniteľné plochy. Spätné vysadenie lesa bude vyžadovať enormné úsilie a rozsiahle úpravy holinových spoločenstiev.

^{Obr. 8 V podmienkach spracovaných polomov prirodzené zmladenie chýba, resp. vzhľadom na charakter bylinného spoločenstva nie je možné. V pravej časti obrázku vidieť mladú jarabinu, jediné zmladenie ktoré som zaznamenal na ploche 100 m2.}  

^{Obr 9 Umelá výsadba drevín v spracovaných polomoch je spojená s intenzívnym vyžínaním agresívnych tráv a bylín v okolí každej sadenice. Na obrovskej rozlohe spracovaných polomov je takáto strarostlivosť nepredstaviteľná.}

V nespracovaných kalamitných plochách je povrch pôdy chránený polotieňom a biomasou spadnutých resp. stojacich odumretých kmeňov. Zdá sa, že odumreté kmene smrekov vytvárajú podmienky, ktoré bránia nástupu bylinnej holinovej vegetácie a zároveň umožňujú výraznú prirodzenú obnovu drevín (obr. 10).

V Tichej doline sa momentálne najintenzívnejšie zmladzuje jarabina. Hustota zmladenia sa špecificky mení v rámci stojacich kalamitísk (obr. 11) a nespracovaných polomov (obr. 16), ale aj medzi jednotlivými polomami (obr. 6). Najvyššia je v stojacich porastoch napadnutých lykožrútom, kde hustota dosahuje často desiatky jedincov jarabín na m². Zmladenie smreka má skôr ostrovčekovitý charakter. Mladé dvoj- až trojročné smreky rastú prevažne vo väzbe na staršie zhnité pne (obr. 12), prípadne na plochy, kde z rôznych príčin nezmladzuje jarabina. Takéto roztrúsené zmladenie klimaxovej dreviny je nevyhnutným pedpokladom pre vysokú štrukturálnu heterogenitu budúceho porastu. 

^{Obr. 10 Na nespracovanom polome je zmladenie sústredené ostrovčekovito v medzerách medzi padnutými kmeňmi. Prienik agresívnych bylín do týchto polomov je minimálne.}

^{Obr. 11 V stojacom odumretom poraste smrekov sú podmienky pre zmladenie drevín ideálne. Vzhľadom na osvetlenie povrchu pôdy zmladzuje najmä jarabina.}

^{Obr. 12 Aj smrek nachádza v polotieni odumretých stromov vhodné podmienky na zmladenie. Mladé stromčeky často vyrastajú vo väzbe na mŕtvu drevnú hmotu.}

Biotop

Už miera zmladenia v aktívne spracovaných a nespracovaných polomoch naznačuje, že v rámci lesných biotopov dochádza v závisloti od manažmentu k špecifickýcm zmenám.

Spracované polomy sú charakterizované veľmi silnou zmenou biotopu. Po odstránení kalamitného dreva došlo k zmene stanovištnej klímy, ktorá umožnila rozvoj veľmi vitálnych a agresívnych bylinno-trávnych spoločesntiev (obr. 13 a 14). Tieto okrem zmladenia drevín konkurenčne vytlačili aj typické lesné druhy rastlín, ktoré boli determinantami pôvodných lesných fytocenóz (napr. čučoriedka).

Ústup pôvodných druhov, pokles celkovej diverzity ako aj útlm prirodzeného zmladenia drevín indikujú výraznú ekologickú degradáciu lesných ekosystémov, spôsobenú aktívnym spracovaním polomov a následnou sukcesiou holinových spoločenstiev.

V roku 2007 došlo k spracovaniu časti polomu v ústi Tichej doliny. Aj napriek tomu že dolinová klíma je odlišná od klímy väčšiny spracovaných polomov vo Vysokých Tatrách, sukcesia spoločenstiev na spracovaných polomoch je podobná. Aj v tomto prípade došlo k nástupu agresívnych druhov tráv (napr. Calamagrostis) a bylín (obr. 15). Spracovanie polomu teda spôsobilo narušenie a rozpad priroritných biotopov (Smrekové lesy čučoriedkové). 

^{Obr 13 Fytocenóza spracovaných polomov je uniformne tvorená najmä agresívnymi druhmi tráv. Pôvodné bylinné lesné spoločenstvá úplne zanikli.}

^{Obr 14 Vysokosteblové trávy a byliny na spracovanom polome. V spoločenstve absentujú lesné druhy.}

^{Obr 15 Časť spracovaného polomu v ústi Tichej doliny. Prechod medzi fytocenózami nespracovaného polomu (ľavá časť obrázku) a holinových zárastov je veľmi kontrastný.}

Naopak v nespracovaných polomoch a lykožrutom napadnutých stojacich porastoch som nezaznamenal výraznejšíe zmeny v štruktúre bylinného podrastu. Aj napriek odumretiu stromovej vrstvy boli v podraste naďalej zastúpené byliné determinantny (obr. 16). Evidentne rozpadom stromovej vrstvy nedošlo k podstatným zmenám v biotope, naviac vzhľadom na výraznú prirodzenú obnovu drevín, je predpoklad rýchlej a účinnej regenerácie stromovej etáže (obr. 17 a 18).

^{Obr 16 Pod ochranou popadaných kmeňov stromov je na nespracovaných polomoch zachované pôvodné lesné spoločenstvo s dominantnou čučoriedkou.}

^{Obr 17 Prioritný biotop Smrečiny s čučoriedkou sa zachováva aj po odumretí stromovej vrstvy. Vo svetelných podmienkach odumretého porastu výborne zmladzuje jarabina a smrek. Polotieň stojacich kmeňov a nenarušená bylinná etáž zároveň bráni prieniku nepôvodných druhov.}

^{Obr 18 Na nespracovanom polome sa zachovala vitálna populácia zemolezu čierneho (Lonicera nigra), živnej rastliny európsky významného fuzáča zemolezového (Pseudogaurotina excelens).}

Mŕtve drevo

Význam mŕtveho dreva pre fungovanie lesa je enormný. V prípade nespracovaných polomov a kalamitísk v Tichej doline je v súčasnoti vysoký objem mŕtveho dreva charakteristickou črtou sledovaných biotopov. Jednotlivé kmene sú v stanovištne špecifickom procese rozkladu. Zatiaľ nesú prevažne znaky napadnutia lykožrútmi a xylofágnymi druhmi hmyzu (obr. 20 a 21), ktoré vyžadujú kompaktné drevo, bez výrazných hnilobných procesov. Lokálne sa objavujú plodnice a mycélia saproxylických húb (obr. 19), ktoré sprostredkujú ďalší rozpad drevnej hmoty a následné obsadenie pestrejšími spoločenstvami organizmov v rámci dekompozičnej kaskády. V súčasnoti je drevo na polomoch v štádiu odlupujúcej sa kôry s kompletne rozloženým lykom. Nepredstavuje teda žiadne nebezpečenstvo v zmysle šírenia lykožrúta. Prípadná ťažba takéhoto dreva za účelom potlačenia premnoženia lykožrúta je bezpredmetná.

^{Obr 19 Ležiaci kmeň smreka s odlupujúcou sa kôrou a plodnicami saproxylických húb.}

^{obr 20 Požerky lariev xylofágneho fuzáča z rodu Monochamus.}

^{Obr 21 Výletové otvory xylofágneho hmyzu dokazujú, že drevo padnutých kmeňov je málo dezintegrované. Úplny rozklad kmeňov smreka v podmienkach Tichej doliny bude prebiehať niekoľko desaťročí. Počas tohto obdobia bude biotopom a potravou pre stovky rôznych druhov organizmov.}

Bilancia

Pri objektívnom zhodnotení oboch prístupov musím konštatovať, že tak ako aktívny aj pasívny manažment majú svoje výhody aj negatívne vplyvy. 

V prospech aktívneho manažmentu hovorí najmä vplyv opatrení na populáciu lykožrúta, ktorú tento spôsob obhospodarovania lesa dokáže efektívne kontrolovať. Nedá sa však povedať, že by daný spôsob predstavoval ideálne riešenie, nakoľko jeho aplikáciou evidentne dochádza k degradácii až devastácii lesných biotopov v mieste aplikácie. Tá sa prejavuje zmenami v štruktúre spoločenstiev a charakteru biotopu, ale aj v oslabení (potlačení) regeneračnej schopnosti lesa.

Na druhej strane pasívny manažment môže spôsobiť rozsiahly rozpad lesných porastov, ktorému by sa pravdepodobne dalo zabrániť (resp. tento rozpad by sa dal zmierniť) včasným spracovaním kalamity. Rozpad stromového porastu však nie je nevyhnutne spojený s rozpadom biotopov, ktoré sa dokážu efektívne zregenerovať v prípade ďalšieho nenarušenia biotopu prostredníctvom lesohospodárskych opatrení. 

V prostredí piateho stupňa ochrany (NPR Tichá dolina), v súčasnosti aj napriek rozsiahlym plochám napadnutého lesa nedochádza k výraznej ekologickej degradácii biotopov. Opačná situácia by mohla nastať v prípade asanácie kalamitísk. Tieto by priniesli zmeny v štruktúre ekosystémov, nezlúčiteľné s predmetom ochrany tohto územia, za cenu neistej záchrany (resp. regulovaného rozpadu) stojacich smrekových porastov v hornej polovici Tichej doliny.

Prevažne negatívny postoj verejnosti (ktorý paradoxne nie je natoľko negatívny v prípade spracovaných polomov) je do značnej miery spôsobený jednostranným informovaním prostredníctvom odborníkov z lesníckej časti vedeckej obce, ako aj kvôli všeobecnej averzii ľudí (laikov) voči rozpadu (parafráza smrti) ako takému. Dôslednou, erudovanou a objektívnou spoločenskou debatou na túto tému, by mohol byť aj tento aspekt hodnotenia vplyvu jednotlivých manažmentov upravený. Prispelo by to k zachovaniu pasívneho manažmentu Tichej doliny ako unikátneho príkladu prirodzene sa vyvíjajúceho dolinového systému západných Karpát.

PS1:

Na poslednom programovom zasadnutí vlády premiér Robert Fico vyjadril urgentnú potrebu záchrany Tichej a Kôprovej doliny pred lykožrútom akýmkoľvek spôsobom a za každú cenu. V tomto smere začalo konať MŽP SR.

PS2:

Obrázky v článku boli nasnímané 20. októbra 2008.