Je jednoduché zredukovať les na porast drevín. Je jednoduché povedať, že ťažbu v lese odčiníme vysadením nových stromov. Vysvetliť jednoducho, že to tak nie je, je zložité. To preto, že sa bavíme o lese - najzložitejšom suchozemskom ekosystéme.
Za posledných desať rokov som navštívil mnohé kalamitné územia: Tichú a Kôprovú dolinu, Jánošíkovu kolkáreň (Obr. 1), Piľsko, Smrekovicu, Poľanu, Kornietovú, Obrštín, Suchú dolinu, zhodou okolností lokality s lesmi v bezzásahovom režime. Ak mali tieto lokality niečo spoločné, tak to, že na miestach narušenia porastu bujnelo zmladenie. Pestré, prirodzené, nikým nesadené - bez výnimky. Ak chcete fakt dobré zmladenie, nájdete ho v rezervácii!
Zmladenie stromov nie je problém, ak sa zachová kontinuita lesa. Vietor a lykožrút síce menia štruktúru porastu, no les zostáva.
Pri prirodzenom vývoji kalamity vzniká veľmi komplexné skoré sukcesné štádium. Na rozdiel od všeobecného názoru, ide z hľadiska ochrany prírody o veľmi hodnotný lesný biotop, pestroťou života porovnateľný so starými lesnými porastmi pralesného charakteru (Obr. 2). Dôvodom tejto pestrosti, je tzv. ekologické dedičstvo, teda štruktúry a funkcie súvisiace s predchádzajúcim narušeným lesným porastom - semenná banka, mŕtve drevo, prežívajúce stromy. Sú to najlepšie štartovacie podmienky pre zmladenie drevín, ale aj pre celé spektrum lesných druhov.
Ak však do prirodzeného vývoja kalamity zasiahneme, situácia sa dramaticky mení. Asanačnou ťazbou drevnej hmoty vytvárame holinu v pravom slova zmysle. Stráca sa vplyv ekologického dedičstva. Sprievodné javy ako zmena vegetácie, erózia a zhutnenie pôdy, radikálna zmena v mikroklíme holiny sa výrazne prejavujú naprieč širokým spektrom lesných druhov. Z ekologického hľadiska, sú takéto zmeny degradačné a majú dlhotrvajúci účinok. Prejavia sa aj na miere prirodzeného zmladenia, a celkovom zjednodušení lesného ekosystému (Obr. 3). Žiaľ, výsadba stromčekov nie je liekom, stratenú heterogenitu neprinavráti - skôr naopak.
Zjednodušenie - a teda nežiadúci stav pre ochranu prírody, sa týka veľmi širokej skupiny lesných druhov. Prehľadová štúdia autorov Thorn a kolektív (2017) hodnotila vplyv kalamitnej ťažby na lesné spoločenstvá na základe 238 vedeckých prác s touto tématikou. Z ich výsledkov vyplýva silne nepriaznivý vplyv spracovania kalamít na saproxylické druhy húb, hmyzu, lišajníky či vtáky, no negatívna odozva bola zaznamenaná aj pri cievnatých rastlinách, chvostoskoch, plazoch, netopieroch či nočných motýľoch (Obr. 4). Naopak druhy, ktoré z kalamitnej ťažby profitovali, podľa autorov štúdie patria medzi druhy otvorených biotopov indikujúce odlesnenie spracovaných plôch.
Uvedené skutočnosti vyplývajú z podstaty lesa. Nedajú sa obísť, takto to v lese funguje. Akákoľvek forma hospodárenia zahrňujúca spracovanie kalamity, sa zákonite prejaví zjednodušením lesnej štruktúry a z hľadiska ochrany prírody je nežiadúca (Obr. 5). Z tohto princípu vychádza koncepcia národného parku, ako územia v ktorého jadre sa nezasahuje a nehospodári. Jeho nedodržanie je zároveň hlavným dôvodom veľmi zlej situácie v národných parkoch Slovenska.
Ani vietor ani lykožrút nedokážu zabrániť lesu aby sa zmladil. Automatickú schopnosť zmladenia strácajú ekosystémy až pri vážnejších narušeniach spojených s exploatáciou lesov. Potrebujeme dobré postupy pri spravovaní chránených území, umožňujúce efektívnu ochranu prírody. Podporujem iniciatívu MY SME LES, ktorá tieto princípy presadzuje.
Citované zdroje:
Thorn S. et al. 2017. Impacts of salvage logging on biodiversity: A meta-analysis. Journal of Applied Ecology · May 2017, DOI: 10.1111/1365-2664.12945
Donato D. et al. 2012.Multiple successional pathways and precocity in forest development: Can some forests be born complex? Journal of Vegetation Science 23(3):576-584 · June 2012, DOI:10.1111/j.1654-1103.2011.01362.x
