Ľudia nechcú omrvinky

Kdesi na vrcholkoch štátnej moci pastier žije,

ktorý v to, že prasce chová, zanietene verí.

Keď chcú jesť, tak dá im poslať iba po pomyje

sám si hodujúc. Veď on je pán a oni zvery ...

Pastier s pastiermi sa ale mýlia, ak tak súdia,

lebo tí, čo zbytky majú jesť, sú súdni ľudia.

Po žrádielku nejdú. Z tých dvoch oni nie sú tou

partou, čo sa riadi prasiatkovskou morálkou.

Nového chcú pastiera. Ten starý sladko spiac

zanedbal ich. Márne teraz zbytkov dáva viac a viac...

V marci ex-pastier už na nížinách moci žije.

V to, že prascami sú ľudia sotva ešte verí.

Ľutuje, že posielal im iba po pomyje.

Zdá sa, že to neboli len dáke hlúpe zvery ...