Kdesi na vrcholkoch štátnej moci pastier žije,
ktorý v to, že prasce chová, zanietene verí.
Keď chcú jesť, tak dá im poslať iba po pomyje
sám si hodujúc. Veď on je pán a oni zvery ...
Pastier s pastiermi sa ale mýlia, ak tak súdia,
lebo tí, čo zbytky majú jesť, sú súdni ľudia.
Po žrádielku nejdú. Z tých dvoch oni nie sú tou
partou, čo sa riadi prasiatkovskou morálkou.
Nového chcú pastiera. Ten starý sladko spiac
zanedbal ich. Márne teraz zbytkov dáva viac a viac...
V marci ex-pastier už na nížinách moci žije.
V to, že prascami sú ľudia sotva ešte verí.
Ľutuje, že posielal im iba po pomyje.
Zdá sa, že to neboli len dáke hlúpe zvery ...