Oproti mladíkovi, ktorého som videl viac od chrbta ako z profilu, sedela svetlovlasá dievčina, obaja mohli mať okolo 20-25 rokov. Ona bola očividne na gestá svojho spoločníka zvyknutá - chvíľami prikyvovala, s uvoľneným úsmevom na perách. Až vo chvíli, keď mu odpovedala, som pochopil. Komunikovali posunkovou rečou. Ešte chvíľu som sledoval ich gestá, jej sústredený pohľad, následne som sa znova ponoril do vlastných myšlienok. Tradičnú sumarizáciu pracovného dňa však nahradilo niečo úplne iné.
Spomenul som si na to, ako som v puberte čoby verný čitateľ detektívnych príbehov Eda McBaina, nejaký čas zvažoval učiť sa posunkovú reč. Pre tých, ktorí McBaina nepoznajú, krátke vysvetlenie - jedným z hlavných hrdinov príbehov z 87. policajného okrsku je detektív Steve Carella, ktorého manželka Teddy je od narodenia nepočujúca. K rozšíreniu mojich komunikačných schopností v tomto smere napokon nedošlo. Priznávam, sledujúc týchto dvoch mladých ľudí mi to prišlo aj trochu ľúto.
Ak by sme totiž všetci boli schopní či nútení komunikovať posunkovou rečou, možno by sme pri komunikácii tvárou v tvár venovali jeden druhému viac pozornosti, stali sa trpezlivejšími, menej si skákali do reči. Mnohí z nás by si snáď začali vážiť dar orálnej reči a prestali by plytvať slovami často len preto, "aby nebolo ticho"..
Slovo na záver: Trošku som "zagooglil" a pre záujemcov o štúdium posunkovej reči pripájam linku na toto fórum , kde nájdu zopár rád ako začať.
9. aug 2006 o 22:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 568x
Krátke večerné zamyslenie
Dnes som sa cestou z práce zastavil na bleskovom nákupe, moje ďalšie kroky potom viedli do blízkej reštaurácie rýchleho občerstvenia s cieľom potešiť poloprázdny žalúdok. Z myšlienok ma po chvíli čakania vytrhol výrazne gestikulujúci mladík sediaci pri vzdialenom stole, ktorý sa nachádzal v mojom zornom poli. Moja prirodzená zvedavosť "nepustila"; okamžite som sústredil svoj pohľad smerom k stolu, pri ktorom sedel.
Alexander Wirdzek
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
