Dnes som sa rozhodol nečakať na zastávke MHD. Domov to mám z okolia petržalskej železničnej stanice síce relatívne ďaleko, po výdatnej večeri mi však nočná prechádzka mohla len prospieť. Kráčam. Chvíľami ponorený do vlastných myšlienok, chvíľami jednoducho len s otvorenými očami vychutnávajúc pokojnú atmosféru sobotňajšej noci. V priebehu desiatky minút stretávam sotva troch osamotených chodcov..
Blížim sa k mostu. V hlave mi víria útržky motívov najrôznejších hudobných štýlov, podvedome zachytené v priebehu veľmi príjemne stráveného večera, podchvíľou prerušované zvukom autobusov prechádzajúcich ponad moju hlavu. Nasleduje krátke zastavenie. Všetky zvuky akoby stíchli, na oboch brehoch rieky vnímam len farebné svetlá. Svetlá mesta, v ktorom som sa narodil a ktoré mám, napriek jeho mnohým nedokonalostiam, naozaj rád.
Po chvíľke napokon schádzam do Starého mesta. Pred budovou národného divadla sa ocitám v dave ľudí prúdiacich do nočných ulíc. V zmesi najrôznejších jazykov podvedome rozoznávam nemčinu, francúzštinu, taliančinu, ale aj všadeprítomnú britskú angličtinu. Po celý čas si zachovávam ľahký úsmev na perách, ktorý, súdiac podľa pohľadov ľudí prúdiacich v protismere, viac dráždi než inšpiruje k napodobňovaniu :)
O pár desiatok krokov ďalej míňam roj rozjarených hokejových fanúšikov. Artikulovať sa im príliš nedarí, napokon však predsa len pozitívne identifikujem záverečné "..fanúškujem za Slovan!". Zdieľam ich nadšenie zo zisku titulu, hoci necítim potrebu dávať ho najavo podobne hlasným štýlom. Ktovie či si oslavu odkladali na víkend alebo či nečakane hladký vývoj finálovej série oslavujú už od stredy. Ako sa skupina odo mňa vzďaluje, skandovanie plynule prechádza do notoricky známeho pokriku "Slovenskooo!".. Darmo je, ďalší extraligový ročník je síce za nami, vrchol sezóny hokejovej reprezentácie sa však ešte len blíži..
Odrazu si uvedomujem, že stojím pred domom. Vyťahujúc kľúče z vrecka bundy, sám sebe slávnostne sľubujem, že prekonám svoju prirodzenú lenivosť a takúto prechádzku si odteraz každý víkend aspoň raz zopakujem..
