Avalanche táto sezóna určite nevyšla podľa očakávaní. Napriek veľmi povzbudivým výsledkom z prípravných zápasov prehrali štyri z piatich úvodných zápasov a hoci prvá polovica sezóny priniesla naozaj aj niekoľko svetlých momentov, v konečnom dôsledku bolo výkony Avs možné označiť ako vlažné. Dôvody? Rozhádzaná obrana, málo dôrazu v hre vo vlastnom pásme, striedavé, chvíľami až katastrofálne výkony brankára Jose Theodora. Ten napokon v priebehu sezóny prišiel o post brankárskej jednotky v prospech mladého Slováka Petra Budaja. Je dokonca reálnou možnosťou, že ho vedenie klubu v lete vyplatí z jeho lukratívneho kontraktu a ušetrí tak nejaké prostriedky pre nasledujúcu sezónu.
Aspoň čiastočne by sme sa tak dočkali nápravy nezmyselnej výmeny z marca 2006, kedy Theodore prišiel do Colorada výmenou z Montrealu a opačným smerom putoval Švajčiar David Aebischer. Uznávam, ani Abby nemal v Kanade príliš dobrú sezónu, rozdiel vo výške ich kontraktov však predstavuje čiastku 3,6 milióna dolárov, ktorá by vedeniu denverského klubu mohla pomôcť získať pred uzávierkou prestupov tak potrebnú posilu do obrany.. Avšak stalo by sa tak v čase, kedy už hádam nikto okrem "skalných" fanúšikov nepočítal s tým, že by Avalanche ešte mohli postúpiť do playoffs.
Následne však prišla neuveriteľná séria 17 zápasov, kedy mužstvo prehralo len jediný raz v riadnom hracom čase a dvakrát v predĺžení. Výraznou postavou tohto obdobia bol Paul Stastny, 21-ročný syn legendárneho Petra Šťastného, ktorý šnúrou 18 zápasov s bodovým zápisom prekonal nováčikovský rekord a napokon nastavil jeho hodnotu až na 20 zápasov v rade. Práve Paul Stastny a nestarnúci kapitán Joe Sakic boli popri brankárovi Petrovi Budajovi dôvodom, prečo sa o poslednej postupovej priečke v Západnej konferencii mohlo rozhodovať až v záverečnom zápase sezóny medzi Avalanche a ich divíznym rivalom z Calgary, v noci z nedele na pondelok. Tento zápas pritom pôvodne nebol plánovaný, ide o vzájomný zápas preložený z druhej polovice decembra, kedy Denver bojoval so snehovou búrkou.
Ešte včera bol bodový rozdiel v tabuľke medzi Avs a Flames 3 body. Nebyť nešťastnej prehry s klubom Nashville Predators v riadnom hracom čase, napokon by sa naozaj o poslednom postupujúcom rozhodovalo až dnes v noci - tím z Calgary si totiž včera nedokázal poradiť s mizerne hrajúcimi Edmontonom Oilers a napriek vedeniu 2:0 v polovici zápasu napokon na vlastnom ľade prehral v riadnom hracom čase 2:3. Škoda.
Osobne však dúfam, že hráči Colorada dokážu po sklamaní z historického vyradenia pozbierať sily a zodpovedným výkonom odprevadia Calgary do vyraďovacích bojov v ústrety nabudenému Detroitu s prehrou. Uzavreli by tak sezónu so zdvihnutou hlavou a navyše so sľubnými vyhliadkami do budúcnosti - verím, že v osobe Paula Stastneho majú budúcu hviezdu a že v Petrovi Budajovi konečne našli brankára, ktorý sa vie vyrovnať s večne prítomným "duchom" legendárneho Patricka Roya (nie, nie, Patrick nezomrel, má sa dobre a ako tréner juniorského klubu Quebec Remparts ostáva úspešný aj mimo bránky). Prísľubom pre budúcnosť sú aj hráči ako Wojtek Wolski a Brad Richardson, ale aj hŕstka sľubných mladíkov z juniorských či univerzitných klubov. Naopak, niekoľko veteránov zrejme klub opustí a vedenie Avs bude môcť v lete angažovať kvalitného voľného hráča, ktorý preberie úlohu vodcu keď sa jedného dňa Joe Sakic rozhodne ukončiť kariéru..
