Už v priebehu dňa stretávame v londýnskom metre osamotených fanúšikov oblečených v hokejových dresoch - od anglických a nemeckých klubov až po dres New York Rangers s menom a číslom legendárneho Waynea Gretzkeho. Farebná zmes dresov a šiltoviek v poobedňajšom vlaku na Jubilee line napovedá, že ich majitelia nám budú robiť spoločnosť až po zastávku North Greenwich. Presun na miesto konania sme zvládli úplne bezproblémovo; opakujúce sa oznamy určené návštevníkom haly The O2 a inštrukcie zamestnancov metra pre valiaci sa dav ľudí splnili svoj účel a v priebehu pár minút sa ocitáme pred halou.
Tesne po vstupe zaregistrujeme zhluk ľudí, blýskanie fotoaparátov prebúdza našu zvedavosť. Vedenie NHL prinieslo fanúšikom doslova pod nos dokonale vyleštený Stanley Cup, kurátor Hokejovej siene slávy z Toronta Phil Pritchard trpezlivo pózuje so záujemcami o fotografiu. Pokračujeme smerom k tribúnam. Tu si neodpustím poznámku o tom, že organizácia v The O2 bola zvládnutá výrazne lepšie než v pražskej Sazka aréne pred semifinálovým zápasom MS v roku 2004 medzi Slovenskom a Kanadou.
Po otvorení brán do útrob haly je prechod fanúšikov plynulý, eskalátorom sa presúvame na prvé poschodie, lístky máme do sekcie BK101. Priamo do hľadiska sa zatiaľ nedostaneme, do začiatku zápasu ostáva ešte viac ako hodina, teda aj dostatok času preskúmať chodby s fast-food stánkami. Vrámci svojej aktuálnej promo akcie tu televízia NASN umožňuje fanúšikom vyhrať originálne dresy klubov NHL. Ako som o necelé dva týždne neskôr s potešením zistil, NASN sa už medzitým dostala do programovej ponuky káblovej televízie aj na Slovensku; šesť priamych prenosov z NHL za týždeň znie určite veľmi lákavo :)
Konečne nás pustili do hľadiska. Po chvíľke na ľad vykorčuľujú obe mužstvá, ako prvého spoznávame Roba Blakea s veľkou štvorkou na chrbte, vzápätí korčuľuje okolo Ľubo Višňovský. Na vzdialenejšej strane klziska nie je možné prehliadnuť mohutné postavy Chrisa Prongera a Todda Bertuzziho. Domácim klubom je dnes Los Angeles; na obrazovkách sa mihajú tváre Višňovského, Kopitara a Browna, strieda ich nápis "We Play for LA"...
Rolby upravia ľadovú plochu, nasleduje hymna. Na chvíľku váham, či na britskej pôde skutočne zaznie Star-Spangled Banner. Odpoveď už po chvíľke dáva nevidiaca 15-ročná speváčka; po nie úplne zvládnutej americkej hymne nasleduje God Save the Queen, v ktorej ju výrazne svojím spevom podporila značná časť divákov... a mne v tej chvíli behajú po chrbte zimomriavky. O príjemných prejavoch patriotizmu máme možnosť premýšľať aspoň nasledujúcich 10 minút vďaka dokonalému faux pas organizátorov, ktorí nezvládli potrebnú zmenu osvetlenia a obe mužstvá tak prinútili vrátiť sa do šatní. Multifunkčné haly sa podobným problémom niekedy zrejme nevyhnú.
Zápas konečne začína, v bránke Kings podľa očakávaní stojí 19-ročný Jonathan Bernier, pre ktorého sa otvárací zápas NHL Premiere stal skutočnou premiérou vo veľkej lige. Svoju premiéru zažíva aj nový maskot Kings, lev Bailey :) Diváci v hľadisku či pri obrazovkách sa snáď s výnimkou pomalšieho rozbehu nemôžu sťažovať - vidia rýchle zvraty, bleskové zákroky brankárov, góly, tvrdé súboje pri mantineloch či poriadnu melu... a nakoniec aj presvedčivé víťazstvo Kings 4:1, dokonca s asistenciou Ľuba Višňovského a gólom do prázdnej bránky Michala Handzuša.
Čo povedať o zložení hľadiska? Vedľa mňa sedel Američan, ktorý svojmu britskému spoločníkovi trpezlivo vysvetľoval pravidlá, herné situácie, no nezabudol ani na nezmyselne surový Bertuzziho zákrok spred troch rokov, po ktorom bol útočník Colorada Steve Moore nútený ukončiť aktívnu kariéru. Dvojicu mužov sediacich v rade pred nami som identifikoval ako Fínov, čo sa následne potvrdilo príchodom tretieho do partie - mal oblečený dres Chicago Blackhawks s menom Ruutu. Z fanúšikov oboch klubov jednoznačne prevládali fanúšikovia Ducks, ktorých bolo počuť počas celého zápasu. Po jedinom góle Anaheimu sa prebralo celé jedno krídlo hľadiska a pár desiatok sekúnd snáď stovka ľudí krútila nad hlavami svojimi oranžovými šálmi. Inak však bolo vidieť predovšetkým slovenské vlajky a na národných dresoch mená ako Pálffy, Demitra, Višňovský... :)
Pripájam sľúbené fotografie, neskôr chcem ešte zaradiť jeden videopríspevok s linkou na pripravovaný album.
Tak snáď dovidenia o rok v Prahe!
