Vyzdvihla som svoju 4-ročnú dcéru zo škôlky. Hneď ako vyšla z triedy von, som na jej tvári videla, že sa jej niečo stalo. Bola smutná, žiadna radosť v očiach, akú máva zvyčajne pri zvítaní.
"Ako si sa dnes mala?" vyzvedám.
Srdcervúco sa rozplakala.
"Mami, dvaja chlapci mi dnes robili zle, štuchali ma, spadla som z bicykla a hovorili mi, že som kako a špinavý šváb. Smiali sa mi a ja som plakala. A oni nechceli prestať, stále to hovorili, ale ja to nechcem byť."
"Zlatíčko, to ma mrzí, že sa ti to stalo. A povedala si to aj učiteľke? "
"Nie, ona to nevidela, boli to chlapci z inej triedy, keď sme sa hrali vonku."
Zobrala som si ju na ruky a cítila som, ako sa chveje.
"Už si v bezpečí, mojka. Ideme teraz domov a pomôžem ti to vyriešiť dobre, zvládneme to spolu."
Medzitým sme prišli domov. Keď sa ukludnila, pripomenuli sme si techniku bublinky bezpečia a predstavovala si, ako sa nepríjemné slová zosúvajú dolu po bubline a nemôžu zasiahnuť jej srdiečko. Vyskúšali sme si to virtuálne. Potvrdila, že to funguje.
Dohodli sme sa, že zajtra pôjde do škôlky s bublinkou a ak jej niečo zlé budú hovoriť, tak že na všetko odpovie: “To, čo o mne hovoríš, si ty sám." A keby ju strkali, môže sa brániť a odsotiť ich od seba.
(Poznámka: Táto veta neeskaluje konflikt a zároveň nastavuje hranice. Ak by im dcéra tiež nadávala a predbiehali by sa v tom, kto vymyslí horšiu urážku, môže sa špirála nenávisti zvyšovať. Táto veta je len zrkadlo a druhá strana má kedykoľvek možnosť upraviť to, čo hovorí, aby sa jej vlastné výroky nedotkli. V konflikte je “nudná”. Dá sa použiť stále dokola na čokoľvek.)
Keď som ju na druhý deň vyzdvihla, bežala mi s úsmevom v ústrety.
"Mami, ja som to zvládla, mala som bublinku. A keď mi začali hovoriť, kako a šváb, tak som im povedala, že to, čo hovoríš, si ty sám. A vôbec sa ma to nedotklo. No a oni to potom prestali hovoriť. Už ich to nebavilo."
Odvtedy prešiel týždeň a o týchto chlapcoch medzitým nebola žiadna reč. Už ju neotravujú, lebo použila vhodnú mentálnu techniku proti začínajúcej šikane.
Bublinka bezpečia je jedna z 19 mentálnych techník, ktoré môžete vaše dieťa naučiť na zvládanie náročných a krízových životných situácií. Celý zoznam metód, ich vysvetlení, aj s príbehmi pre deti, nájdete v novej knižke OLÍVIA V BUBLINKE ODVAHY - 19 SPÔSOBOV RIEŠENIA STRACHU.
To, čo sme dokázali s dcérou za jeden deň proti šikane, nie je nezvyčajný výsledok, pokiaľ majú rodičia po ruke tieto techniky.
Pani Martina, ktorá testovala rukopis knihy mi napísala o svojom synovi (4r) podobnú skúsenosť:
"Zistili sme, že malého v škôlke šikanuje spolužiak, bije aj ostatné deti. Nášmu narozprával, že v triede sú čerti, vezmú ho do pekla a upália. Dnes som mu kontúrou na ruku nakreslila bublinku, ktorá ho ochráni. Podľa mňa vo veku 4 rokov je ešte problém pre dieťa predstaviť si bublinu a potrebujú ju vidieť reálne. Zároveň som hľadala riešenie, ktoré zvládne rýchlo aj pani učiteľka v škôlke a nechcela som malého fixovať na hračku alebo iný predmet, nakoľko sa môže stratiť, zabudnúť, nebude vhodné mať ho na niektorých miestach.
Dnes úplne vymenené dieťa. Bez problémov sme išli do škôlky. Zapájali sa. Jedol. Po príchode zo škôlky mi povedal, čo jedli, čo robili. Takže za mňa bublina funguje, aj keď v prípade menších detí ju treba nakresliť."
Chcete aj vy naučiť vaše deti mentálne postupy, s ktorými zvládnu náročné situácie?
Objednajte si teraz výtlačok knihy OLÍVIA V BUBLINKE ODVAHY v predpredaji.
https://www.codokazemama.sk/crowdfunding/olivia-v-bublinke-odvahy-19-sposobov-riesenia-strachu
Michaela Ray - terapeutka & autorka
