Pocity a reakcie okolo včerajšieho diania na školách po celom Slovensku ešte doznievajú. Mnoho detí prišlo včera domov vydesené a s plačom. Deti majú v sebe obavy, ako sa budú cítiť zajtra v škole. Pre rodičov je to tiež náročné. Objímajú svoje deti a ubezpečujú ich, že sú v bezpečí. Čím im ešte pomôcť uľahčiť tieto momenty?
Podelím sa s vami s niekoľkými mentálnymi nástrojmi, ktoré môžu okamžite zmierňovať mentálny dopad strachu.
S deťmi môžete dnes praktizovať vďačnosť za prítomný okamih. Ste živí, zdraví, ste tu a teraz, dýchate, nič vám bezprostredne nehrozí. Pripomeňte to aj vystrašeným deťom a poďakujte sa spolu za všetko dobré, čo je v tomto momente zdrojom, oproti tomu, čo vám naháňa strach. Zdrojom sú aj učiteľky, odvážni policajti, bezpečný domov, rodičia, starí rodičia, vaša vzájomná láska, pohladenie, objatie, statočnosť, s ktorou deti včera vykročili z triedy. Povedzte im, ako ste na nich hrdí, že zvládli takú náročnú situáciu. Spravte si dnes moment pre vašu rodinu, kde si obzvlášť uvedomíte, že máte jeden druhého, a prejavte si, ako sa ľúbite a komu ste za čo vďační. Zdrojom sú aj ich kamaráti, s ktorými sa môžu v škole znova stretnúť a pripomenúť si, že môžu byť spolu.
Ďalšia obľúbená metóda pre deti je "bublinka bezpečia". Načrtnite ju rukami deťom okolo hlavy alebo im ju nakreslite na ruku. Povzbudte ich, nech si predstavia, že sú vo vnútri ochrannej bubliny, kde majú presne to, čo chcú, a nič zlé sa tam nedostane. Pomôžte im zaspať s touto predstavou. Nech je deň ukončený v láske, bezpečí, hrdosti na to, čo ste zvládli. Nech ste aj vy aj deti posilnení do ďalších dní, aj vďaka tomu, čo ste včera dokázali prekonať.
Tretia metóda je Deň, aký chcem mať. Rozprávajte sa s deťmi o tom, čo si prajú, akoby mal zajtrajší školský deň ideálny prebiehať, aby sa tam cítili dobre a v bezpečí. Skúste upriamiť ich pozornosť na to, čo si prajú, miesto toho, z čoho majú strach. Keď sa myseľ zaobera pozitívnym obrazom, nemá kapacitu zaoberať sa negatívnym obrazom. Ak teda dieťa hovorí o tom, čoho sa bojí, povedzte mu, že rozumiete, že ste tu pri ňom, že je v bezpečí, a spýtajte sa ho, čo by si prialo namiesto toho, čoho sa bojí.
Ak zistíte dôležité informácie od vášho dieťaťa, ktoré by mu mohli v najbližších dňoch pomôcť, komunikujte aj so školou, aby mali riaditelia aj učitelia spätnú väzbu a inšpiráciu, ako deťom v najbližších dňoch pomôcť vrátiť sa zas do normálu.
Po tejto udalosti sa bude mnoho kompetentných zaoberať otázkou, ako to do budúcna zvládnuť lepšie. Aby okrem iných aspektov bezpečnosti sa riešilo aj to, aby potrebnú mentálnu podporu dostali deti, rodičia aj učitelia. Každý môže k zlepšeniu systému prispieť svojím dielom aj keď nie je v pozícii ministra, či riaditeľa školy.
Ako zvýšiť resilienciu detí (aj rodičov) v náročných a krízových situáciách? Predstavte si, že máte v hlave zásobník jednoduchých, rýchlych a zároveň účinných psychologických techník, ktoré môžete použiť pre seba aj pre vaše dieťa, keď nastane vypätá situácia. Vedieť tieto techniky naspamäť je ako keby ste absolvovali kurz prvej pomoci v mentálnej oblasti.
Práve preto som pre vás napísala aj knižku "Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu", kde je týchto mentálnych nástrojov až 19. Témy sú síce zamerané na bežné situácie ako je nástup do škôlky, či strach z búrky, ale ukazuje sa, že rovnaké metódy sa dajú použiť aj v oveľa vážnejšej situácii.
Michaela Ray
Terapeutka, autorka
