Demokracia pôvodne bola chápaná ako politické zriadenie, v ktorom vládne ľud, ktorému prislúcha vládna moc, či ako vládna moc buržoázie, resp. ako spoločenská a štátna rovnoprávnosť občanov. Teraz v EÚ, i u nás, ju chápeme ako právo patriť k nejakej rozhodujúcej chránenej menšine. Väčšina stráca politickú a kultúrnu legitímnosť, a to preto aby mohli meniť smerovanie celej spoločnosti. Demokracia sa tým stáva neefektívnym systémom vlády. Média, vládnuce strany, politici prehlasujú svojich oponentov za svojich nepriateľov. Ak máš iný názor než vládnuca menšina - jednotlivci, tak si nepriateľ a treba ťa stíhať - vyradiť z politiky, z možnosti byť zvolený, tak ťa znemožniť aj napríklad tým, že ťa pošpiníme v médiách, či tvojej vláde nedáme eurofondy. Nech tvoja vláda, strana, či celý národ trpí za teba.
Módou sa stalo odôvodňovanie poklesu životnej úrovne covidom, vojnou na Ukrajine a jej dôsledkami : Energetickou krízou či terorizmom. Svetová politika je v stave, keď nezlyhávajú radoví občania, ale médiá, ktoré stránia politikom, ktorí sú nositeľmi a šíriteľmi extrémizmu. Buď si s nami, alebo ak s nami nesúhlasíš, tak si nepriateľ. Ale v podstate prestáva byť rozdiel medzi oboma stranami, lebo obe sú na základe stránenia zradikalizované a s nimi i celá spoločnosť.
Z tohoto marazmu nás môžu vyviesť len premýšľajúci ľudia a vzdelaní, morálni a charakterní politici. Ale dnes je už takých, a to nielen u nás, ako šafránu. Slušní ľudia do takejto politiky nejdú.
Ojedinelí moji čitatelia ma upozorňujú, že sa nestavam kriticky ku vláde Róberta Fica. Moja odpoveď spočíva v tom , že musíme novej vláde dať 100 dní a až potom budem k nej, ako to bude nutné, zaujímať aj kritické stanovisko. Ale to aj preto, lebo takú vládnu moc, ktorá konala tak nekompetentne, ako vláda Matoviča a Hegera, sme tu od roku 1989 ešte nemali. Vláde Róberta Fica vytýkajú, že keď má parlamentnú väčšinu, tak prijíma zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Majú krátku pamäť, lebo predošlá vláda Matoviča a Hegera - väčšinu zákonov prjímala v skrátenom legislatívnom konaní, absolútne ignorovala vtedajšiu opozíciu - jej pripomienky. Vinu na tom má aj pani prezidentka Zuzana Čapútová, ktorá schválila do funkcie premiéra a neskôr ministra financií, takého analfabeta ako je Igor Matovič a neskôr ho nahradila jeho klónom, Eduardom Hegerom. Ale predovšetkým tým, že vyhlásila termín predčasných volieb na 30. septembra 2023. Vedela veľmi dobre, prečo dáva štyri mesiace stranám, ktoré ak by boli voľby v máji, či júni, by nemali šancu sa dobre umiestniť.
Rozhodujúcou silou pre víťazstvo SMER-u a HLAS-u bolo to, že vládna pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva bola nedostatočná, že prichádzala neskoro a bola jednorázová. Keby sa bolo životné minimum v júli 2022 zvýšilo výraznejšie, tak aby aj sociálne dávky, ktoré sú naň nadviazané, sa boli zvýšili v roku 2023 výraznejšie. Podobne i dôchodky bolo možné zvýšiť o polovicu z dôchodcovskej inflácie už v roku 2022. Matovičov prorodinný balíček bol diskriminovaný, lebo deti nezamestnaných rodičov, ktorí neplatili daň z príjmov, nezískali ani len úľavu na dani. Len vyššie príjmové skupiny získali sľúbených 200 eur. Dôležitým momentom boli však vyhrážky, urážky a prenasledovanie členov SMERu a HLASu. Či primitívnosť a spory v radoch samotnej vládnej koalície. Inflácia, nekontrolované zdražovanie, predovšetkým energií a nezáujem vlády o pomoc najchudobnejším vrstvám obyvateľstva, bolo ďalším závažným momentom. I to, že vojna na Ukrajine premenila mierovú ekonomiku na vojnovú.
Stúpencov PS, OĽaNO, SAS, KDH i ďalších, to, že nevyhrali voľby viedlo k nenávisti voči trom víťazným stranám, ktoré zostavili vládu a majú väčšinu v parlamente. To ich okrem KDH priviedlo k zrade záujmov SR v európskom parlamente a k posielaniu provokatérov na námestia. Títo majú za cieľ vyprovokovať stúpencov vládnucej koalície do potyčiek, aby musela zasiahnúť polícia. A znovu by vykrikovali a sťažovali sa v EÚ, že na Slovensku zavládol teror vládnucej garnitúry, že je ohrozená demokracia. Vďaka našej vláde, že im nenaletela a neposlala svojich stúpencov do ulíc.
Po voľbách, v jednom zo svojich blogov som sa dožadoval silnej opozície. Ale nie opozície, ktorá zrádza záujmy SR a hucká orgány EÚ proti vlastnému národu, žiada o zastavenie dotácií SR. Nechcem opozíciu, ktorá presadzuje záujmy militantných magnátov, ktorí bohatnú na utrpení ľudí - na vojne. Ktorá síce nechce nakupovať špinavý plyn z Ruska, ale kupuje špinavší arabský za trojnásobnú cenu. A z Nemecka kupuje ruský plyn za trojnásobnú cenu. I vysoko prekročenú cenu elektrickej energie, ktorú získali lacnejšie u nás.
Som „ tĺk “, lebo som napísal, že okrem Rusov, Američanov a členských krajín NATO sú za vojnu v danej etape zodpovední i Ukrajinci. Každá lokálna, či svetová vojna skončila mierovým rokovaním. Ak jedna zo strán konfliktu nechce rokovať o mieri, tak každý deň premrhaného času predlžuje materiálne straty, ale predovšetkým straty na životoch a je podporovateľom utrpenia oboch národov. Ale predovšetkým vlastného. Čím príde skôr mier, tým menej strát a utrpenia. To je môj pacifický názor.
Politický boj o moc je už prekážkou riešenia závažných problémov nielen u nás, ale i v celosvetovej spoločnosti. Ľudia sú negatívnymi postojmi politikov a informáciami otrávení. Chcú žiť v mieri a mať sa lepšie. A za to v celom svete idú do ulic a na námestia. Dožadujú sa svojich práv i slobôd. Nedá sa prinútiť všetkých ľudí aby rozmýšľali rovnako. Ale žiaľ, extrémistom, sa časť ľudí darí zmanipulovať.
Ľudstvo o čo krajšie a lepšie by žilo, keby sme sa dokázali zbaviť závisti a nenávisti.
februára 2024 Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
