Politická rovnosť slobodných občanov starogréckych štátov, a to, že sa v nich ešte nestihol vytvoriť hlboký antagonizmus, vytváralo predpoklady pre vznik ideálu harmonicky vyvinutého človeka stelesneného v helénskom sochárstve a poézií. Keďže moc pochádzala a pochádza z ľudu, občania mali a majú právo korigovať činnosť politikov aj počas volebného obdobia.
Náš volebný systém je však hanbou storočí. Umožňuje politikom, ktorí získali mandát od voličov na základe ich stotožnenia sa s ich volebným programom, aby svojvoľne keď sa im to nepáči, opustili pôvodnú stranu i jej program a vymenili ju za tú, ktorá im práve teraz vyhovuje. V podstate im ide len o to, aby zostali nažraní pri válove. Nezaujíma ich vôbec kultúrna či morálna stránka ich konania. V našom volebnom systéme profitujú politici špekulanti, plagiátori, zlodeji, korupčníci, udavači - pardón kajúcnici. Vrchol v tejto pyramíde tvorí diktátor.
Z ich absolutistického postoja vychádza aj ich správanie a vystupovanie. Drvivá väčšina členov strán v čele s ich predsedami sa po ich etablovaní sa do funkcií vo vláde či v parlamente nespráva voči sebe slušne. A v arogantnom - vševedúcom vystupovaní v médiách sa správajú podobne i k občanom. Vždy si antagonisticky oponujú, nenávidia sa a vyhrážajú si. Nerešpektujú názor iných a už vôbec nie svojich voličov. Pritom všetci majú z našich daní, príspevkov štátu na strany, vysokú nadštandardnú úroveň. Mali by nažívať v symbióze a zaoberať sa akútnymi problémami občanov. Nezabúdajú na to, že sú tam len dočasne, a preto ako supy sa bijú o kus žvanca. A to aj napriek tomu, že sú vždy dobre nažratí. Žijú si ako politici - členovia strán, a to aj neexistujúcich - v obrovskom blahobyte, ktorý si však nevážia. V ich egoistickom nazieraní na svet kašlú na najslabších. Ich nezaujíma, že každé piate dieťa v EÚ vyrastá v chudobe, zatiaľ, čo oni neustále bohatnú.
Spôsob života našich politikov je brzdou pokroku a napredovania spoločnosti. Ťahajú občanov a spoločnosť do záhuby. Sú zhrdzaveným motorom napredovania a žiadna vazelina, či olej mu už nepomôže. Systém, ktorý ich usadil do kresiel moci je zhnitý a prežitý a treba ho nahradiť humánnejším , pokrokovejším. Naši politici nie sú schopní počúvať už nikoho - pápeža, iných politikov či občanov. Ich nezaujíma ich životná úroveň. A za ich chyby, omyly, či nedostatky alibisticky je vždy vinný niekto iný. Konajú len tak, aby za to krátke obdobie, ktoré sú pri moci čo najviac nahonobili. A tomuto hlavnému cieľu podriadili svoje správanie, vzťahy medzi sebou a stranami s jednoznačným supým cieľom: čo najskôr zožrať zdochlinu.
Najsmutnejšou stránkou tohoto procesu sú strany. Po novembri 1989 s veľkým pátosom vítali FZ zrušenú vedúcu úlohu strany v Ústave ČSSR. Pritom v KSČ bolo niekoľko miliónov členov. Teraz sa dopracovali k vláde strán či nestrán / OĽANO /, ktoré majú len pár desiatok členov. Miesto ústredného výboru musí o všetkom prioritne rozhodnúť koaličná rada - teda fakticky ústredný výbor. Takýto spôsob vládnutia nemá nič spoločné s demokraciou. Je to antidemokratické. Je to brzda pokroku. Lebo čo neschvália štyria predsedovia , tak to je nesprávne, nebude prerokované, či schválené. Štyria absolutistickí vládcovia rozhodnú, a až potom na základe koaličnej zmluvy to môžu predložiť vláde a poslancom. Výsmech demokracie! ... Zrušenie vedúcej úlohy strany v Ústave.
Základným princípom demokracie je podriadenie sa menšiny väčšine. V našej pseudodemokracii ide o znemožnenie podieľania sa pracujúcim, nezamestnaným i seniorom na politickom živote. Keď nevstúpiš do strany, nemáš šancu presadiť svoj názor či presvedčenie. Tvoj názor nikoho nezaujíma. K takejto forme demokracie sme sa dostali v porovnaní s politickou rovnosťou slobodných starogréckych občanov?
A potom sa nečudujme, že SR je na 37 mieste v rebríčku inovácií. Vedie Švajčiarsko, kde väčšinou voliči rozhodujú formou najdemokratickejšou - referendom. Druhé je Švédsko, USA a Veľká Británia. Ide o globálny inovačný index 2021.
O našej forme demokracie svedčí aj 489 samovrážd občanov v roku 2020. Samovraždy patria u nás k desiatim najčastejším príčinám smrti. Ich príčinou je permanentný strach z budúcnosti, zo sociálnej a ekonomickej neistoty, zo straty zamestnania či zhoršenej finančnej situácie. Najväčší vinník: kapitalizmus. Bezohľadné vykorisťovanie človeka kapitalistom.
V našej forme parlamentnej demokracie sme sa dopracovali k absolutistickému vládcovi - Igorovi Matovičovi. Premiér Heger ponechal prípravu rozpočtu iba v rukách ministra financií. A ten prehlásil, že: „ ak nesplníte /rozumej ministri / moje požiadavky, tak Vám skrátim rozpočtové výdavky.“ Musíme s touto formou demokracie byť v konsenze. Lebo v triednej spoločnosti je demokracia formou diktatúry panujúcej vládnucej triedy.
V SR zvíťazila lžidemokracia, ktorá sa usiluje o zachovanie terajšieho usporiadania spoločnosti naveky. Chce uchovať harmonickú jednotu všetkých sociálnych vrstiev a skupín spoločnosti, teda aj kapitalistov, zbohatlíkov, korupčníkov, zlodejov, udavačov ...parazitov, ktorí žijú na úkor čestných , poctivo pracujúcich a žijúcich ľudí.
Výsledok takéhoto vládnutia je už markantný: priznaná inflácia u nás prekonala 17 - ročný rekord a je tretia najvyššia v Európe.
Nezabúdajme však, že október je mesiac úcty k starším, ale aj mesiacom chudoby. Poznám rôzne druhy chudoby. Ale žiaľ, medzi našimi politikmi prevláda hodnotová, morálna a etická chudoba.
