Politici, vládni i opoziční, zlyhali, lebo ich nekalé politické ciele im boli bližšie ako blaho občanov. Padla vláda šírenia chaosu, neznášanlivosti, nekvalifikovaného rozhodovania - vláda nedoštudovaných primitívov, ktorí svoju neschopnosť ospravedlňovali pandémiou či vojnou na Ukrajine. Najtragickejšia je však skutočnosť, že títo v dejinách Slovenska najneschopnejší politici majú možnosť znovu sa uchádzať o víťazstvo vo voľbách prostredníctvom prestúpenia do inej strany, či nových strán a zoskupení. V každej slušnej demokracii by ich pohnali na zodpovednosť, postavili mimo zákon a vyhnali z politiky, parlamentu do dejinného záhrobia. Hanba takému anarchistickému zákonu, ktorý im to umožňuje. Takáto slovenská rarita nemá nič spoločné s demokraciou či demokratmi.
Čudujem sa ale tým voličom, ktorí rezignovali na opravdivú demokraciu a takéto praktiky tolerujú. Sú schopní túto zberbu znovu voliť. Neuvedomujú si, že nás koaličnými viaczoskúpeniami privedú k definitívnemu úpadku.
Smutné je, čo ma ale nijak neprekvapilo, že pani prezidentkou navrhnutá vláda odborníkov nedostala v parlamente zelenú. Je tomu tak preto, lebo ani tam nenájdeme poslanca, ktorý išiel do politiky a volieb s krédom „ nepýtaj sa , čo pre Teba môže urobiť Tvoja krajina, ale opýtaj sa čo môžeš dobré urobiť pre svoju krajinu ! “
Keby sa týmto humánnym krédom riadili, tak by na Slovensku bola už Štefánikova Helvétia.
A tak u nás naďalej prekvitá papalášizmus a neschopnosť. Títo „ tiežpolitici “ spoliehajú sa na ľahostajnosť voličov, lebo keby tak tomu nebolo, tak by už nikdy nemohli kandidovať a zmizli by z verejného života. Spoliehajú sa nielen na tolerantnosť voličov ale veria vo svoju nenahraditeľnosť a dôležitosť.
Všetky tieto mikrostrany - koalície, ktoré vznikajú v posledných dňoch, i návraty starších politikov z predošlých desaťročí majú len jeden cieľ, aby poslúžili konkrétnym skrachovancom, aby sa dostali k nejakej verejnej funkcii a mohli bezstarostne žiť.
Voliči by si mali uvedomiť, že demokracia nie je stav, kde je možné pri prešľapoch vlády len sedieť a nič nerobiť. Keď občania nekonajú - sú pasívni, tak politici využijú získanú moc na ovládnutie svojimi ľuďmi nezávislých inštitúcií a hľadajú možnosti ako vyradiť či prenasledovať opozičníkov. A takýto stav nemá nič spoločné s demokraciou. Našim vládnym, ale i podstatnej časti opozičným politikom, sú bližšie vlastné ciele ako zveľaďovanie či ochrana života občanov. Za to zlyhal náš model vládnutia - demokracie. Pre to výsledkom vládnutia vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera je zdražovanie, kríza a chaos. V SR sú kladné hodnoty ukradnuté. Politici klamú a rozprávajú voličom len to, čo chcú počuť. Vlády Matoviča a Hegera - OĽaNO pre Slovensko nič dobré nepriniesli, len obrovské škody a hanbu takto chápanej forme vládnutia. Takíto ľudia do politiky nepatria. Politik, ktorý zlyhal, už nesmie zakladať nové strany - zoskúpenia. Musí odstúpiť z verejného života. A poučení voliči ho už nesmú voliť.
Čo spravili dobre pre národ a republiku títo vládcovia ...? Trápi ma budúcnosť národa - Slovenska.. Našich detí, vnukov a pravnukov. V akom Slovensku - v akom svete budú žiť ... ? Lebo zatiaľ dobre si žijú len zlodeji a tí čo okrádajú občanov.. Do takto realizovanej politiky poriadni a slušní ľudia nechcú ísť. Tragické pre náš národ je ale to, že podstatná časť voličov „ nemá koho voliť “. Lebo takúto zberbu voliť nepôjdu. Pre týchto voličov platí termín quiet quitting - tiché ukončenie. Prestal ste byť aktívny - nesnažíte sa. A práve takýto stav týmto politickým skrachovancom vyhovuje,.
Uvediem príklad : Heger - kresťan už ako poslanec nesúhlasí s posledným zvýšením dôchodkov cca o 10 percent pre seniorov, lebo nie je to kryté v rozpočte. Ale on i Matovič rozhádzali milióny na sprostosti a napr. pre Ukrajincov a Ukrajinu dali maximum, čo mohli. Nemám nič proti humanitnej pomoci, ale vláda, politik, ktorý nepraje vlastným, do zodpovednej verejnej funkcie nepatrí. Vláda odborníkov by mala vyčísliť a zverejniť koľko miliónov až miliárd premárnili či nevyčerpali z eurofondov.
Irituje ma naša orientácia len na Ukrajinu a nevšímavosť napríklad k problémom v Afrike, kde exitujú oblasti s klimatickou krízou v dôsledku toho, že v nich niekoľko rokov nepršalo /SAHEL/, naša proatlantická orientácia k ním dľa stereotypov z čias kolonializmu. Pretrvávajú u nás rasové i kultúrne stereotypy. Pre Ukrajinu sme ochotní zorganizovať akúkoľvek pomoc ale pre Afričanov nie. Neudeľujeme azyl jej klimatických utečencov.
Na záver sa pýtam : „ Vo voľbách v septembri t.r. sa nájdu čestní politici, ktorí po zvolení zostavia zodpovednú vládu, ktorá dokáže naše Slovensko, našu domovinu odsmradiť ? “
júna 2023 Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
