A všetko to zapríčinila slabomyseľnosť a zrada tých, ktorí podporili po prvej svetovej vojne vznik Československej republiky v strede Európy, ktorí ale v roku 1938 v Mníchove demonštrovali svetu, že ich demokracia je dvojtvárna: „Vojnu odsudzuje len voči vlastným štátom, ale voči cudzím ju schvaľuje.“ A svetové veľmoci sa touto imperiálnou doktrínou riadia i dnes. Americká diplomacia pozná iba dve polohy – alebo sa pripravuje na násilenstvo, alebo ho očakáva. Zriedkakedy je to aj čosi medzi tým. Len vďaka ruskej stratégii, ktorá sa nikdy nebála vojnových strát, že historicky je ich úcta k ľudskému životu nápadné malá, sme mohli obnoviť druhú Československú republiku.
História potvrdila vierolomnosť nimi chápanej demokracie a diplomacie znovu v roku 1968, keď nás nechali osamotených voči „bratskej okupantskej pomoci“.
Preto boli potrebné Hlavné zásady konferencie o európskej bezpečnosti v roku 1975 v Helsinkách, ktorá schválila:
zvrchovanú rovnosť, rešpektovanie práv vyplývajúcich zo zvrchovanosti
neporušiteľnosť hraníc
zdržanie sa hrozby silou alebo použitia sily
územnú celistvosť štátov
mierové urovnávanie sporov
nezasahovanie do vnútorných záležitostí
rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd
rovnoprávnosť a sebaurčenie národov
spoluprácu medzi štátmi
svedomité plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva.
Považujem za nesmierne dôležité pripomenúť tieto „ZÁSADY“ zvlášť s odstupom viac než štyridsať rokov, lebo imperiálne mocnosti sveta ich bez medzinárodného odsúdenia porušujú sústavne.
Aby sme odstránili nežiaduce neofašistické prejavy, aby sme zabránili vojnám, mali by sme sa domáhať plnenia týchto zásad. Dnešní mladí ľudia potrebujú dôveru v budúcnosť. Najhoršie pôsobí na nich i na humánnu časť ľudstva vedomie, čo sa mesiac čo mesiac, rok čo rok zahrýza do nich – do miliónov ľudí, že ich nikto nerešpektuje, nechce, že nikomu nie sú potrební.
S nespokojnosťou idú ruka v ruke nacionalizmus, šovinizmu, rasizmus, túžba po revanšizme a terorizmus.
Ľudstvo musí vyriešiť sociálne problémy, prestať devastovať prírodu a nerastné zdroje, lebo ak nie, tak ho zruinujú. Každý by si mal bez problémov nájsť prácu a mať dostatok všetkého.
SEAN PENN VERZUS AMERIKA
Sean Penn napísal v máji 2003 vo svojom vyhlásení o Bushovej zahraničnej politike a vojne v Iraku pre New York Times: „Vyrastal som v spoločnosti, ktorá vyznáva náboženstvo založené na strachu, skorumpovanú vládu a väčšinovú bielu populáciu žijúcu na zemi, pre ktoré vraždila a ktoré si posúva z generácie na generáciu.“„... naša vlajka sa stala strašidelným symbolom vraždenia, nenásytnosti a zrady našich princípov, histórie, ústavy i našich otcov a matiek. Stala sa vulgárnym bilbordom propagujúcim našu nelojálnosť k sebe samým a k našim spojencom.“
Hlboko sa zamyslime nad týmito, žiaľ, i dnes aktuálnymi slovami, ktoré platia nielen pre politiku USA. ...A to moja generácia sa narodila do vojnových čias v prvej polovici dvadsiateho storočia...
