Pozorne som si prečítal „ Paralely “ dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave, Eduarda Burdu, v ktorých dominujú ako dôkazy výpovede „ kajúcnikov “ v porovnaní s politickými procesmi päťdesiatych rokov minulého storočia. Nespochybniteľnou paralelou v oboch prípadoch je záujem politickej moci na výsledku procesov.
Tak, ako som uviedol v perexu, politika by mala byť zodpovednou službou občanom. U nás sa však v posledných rokoch stala súčasťou populistických vystúpení našich politikov ich snaha o ovplyvňovanie sudcov, prokurátorov, polície, vyšetrovateľov, novinárov či verejnej mienky, aby sme sa nesnažili o zachovanie právneho charakteru štátu. Zvelebujú sa tí, ktorí súhlasia s manipulovaním trestného konania. Nútia ich, i nás, k tomu, aby sme netrvali na riadnom a transparentnom podložení vyšetrovania nespochybniteľnými dôkazmi. Stačí, aby v súlade so záujmami vládnucej politickej garnitúry rozhodujúce boli výpovede „ kajúcnikov “. Čo musí stačiť pre začatie trestného konania.
Stalo sa tu módou, že privilegovaní jednotlivci si užívajú beztrestnosť, môžu porušovať zákony, za ktorých porušenie by bol radový občan súdený a odsúdený. Stačí udať iného, teda toho, ktorý je v nemilosti vládnucej totality.
Paralelu s päťdesiatymi rokmi vidím práve v záujme politikov na výsledku procesov. Našťastie zatiaľ je tu dozor prokuratúry nad zákonnosťou. Je však tragédiou, že aj dnes sa využíva na ešte neodsúdených psychologický nátlak, tvrdá izolácia, prerušovanie spánku, naznačovanie tragických udalostí v rodine, či neprimerané tresty.
Zaujímavé je napríklad, že sudca Okresného súdu v Trnave podmienečne prepustí na slobodu J.H., odsúdeného na deväťročný trest za brutálnu vraždu - zabitie filipínského občana a odmieta žiadosť 62 ročného pestovateľa konopy, M.W. o prepustenie z väzby. Ten istý riaditeľ väznice , ktorý požiadal o prepustenie J.H. na slobodu, nechce pustiť ani na vychádzky S.K., ktorý má za 7 rokov vo väzbe len samé pochvaly.
Rozdielna výška trestov : 19 rokov za falšovanie zmeniek, za výrobu konopných mastí na 15 rokov, za dve cigarety džuinta 10 rokov a za rozkopanie hlavy nevinného človeka 9 rokov. Po odsedení 3 rokov na slobodu. Trestné sadzby sú v našom trestnom zákone nastavené neproporčne a nehumánne.
Vo väzbe 28. februára 2021 podľahol ochoreniu COVID-19 advokát Ľubomír Krivočenko. Keď sa jeho väzniteľom nepodarilo zabezpečiť umelú pľúcnu ventiláciu a doslova ho nechali udusiť sa. Mária Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti tvrdila, že ho nevedeli zaradiť na pľúcnu ventiláciu. Nebola to pravda. Lebo len v Trenčianskom kraji bolo podľa údajov NCZI jedno voľné lôžko. Keď ste u nás vo väzbe, mizne fakt, že ste ľudská bytosť, prestávate byť človekom. Podľa vyšetrovania, všetko bolo „ lege artis “ , teda v súlade so zákonom.
Najsmutnejšie na tomto všetkom je to, že za hlavné usvedčujúce dôkazy sa považujú výpovede väznených ľudí alebo takých ktorým hrozila väzba. Vzbudzuje to obavu, že vypočúvaná osoba radšej povie to, čo chce počuť vyšetrovateľ. Ide o to, že je tu i prísľub beztrestnosti. Chýbajú tu transparentne vyšetrené nespochybniteľné dôkazy.
Možno, že niektorým čitateľom sa bude zdať čudné, že s témou „ politika by mala slúžiť občanom“ súvisí aj prudký nárast pokusov o samovraždy medzi mladistvými, nárast duševných chorôb a porúch, domáce násilie, lúpežné prepadnutia, nenávisť, alkoholizmus a stúpajúci trend drogovej závislosti. Nemožno podceňovať ani u mladých manželstiev vysokú rozvodovosť, či neochotu brať zodpovednosť za rodičovskú výchovu. Pre chválenie sa politikov, ako veľmi pomáhajú mladým rodinám, toto porovnanie vyznieva paradoxne.
Nazývanie vecí, objektívne pôsobiacich zákonitostí, pravými menami, neskrášľovanie reálnej skutočnosti len pre to, aby moja strana či hnutie zvíťazili pri voľbách nad súpermi, vedie k nekritičnosti, k zakrývaniu chýb a nedostatkov a v konečnom dôsledku k traume celej spoločnosti a k jej morálnemu úpadku.
A stačilo by, aby politici zodpovedne slúžili občanom.
7.3.2023 Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
