Spomínam to len preto, aby sme sa zamysleli nad voľbami a voličmi vtedy a dnes, aby sme si uvedomili aké hodnoty a morálku vyznávala vtedajšia generácia v porovnaní s dnešnou.
Vtedy ale i dnes platí morálna zásada, že parlament je výkvetom spoločnosti, mali by teda v ňom sedieť skutočne najlepší z najlepších. Náš parlament bol však ako v pohostinstve so štvrtou cenovou kategóriou.
Výsledky volieb ukázali, že Slováci nevolili SNS, že Maďari nevolili maďarské strany a kresťania nevolili KDH. Čo teda rozhodlo – voliči volili na základe afektu a rozhodujúcou mierou na nich vplýval populizmus, šírenie nenávisti a predovšetkým hľadanie nepriateľa za každú cenu aj tam kde nebol. Rozhodlo to, že sme ignorovali národné a kresťanské sily. Voliči si neuvedomovali, že sme všetci na jednej lodi /na Titaniku/, že šírenie nenávisti produkuje a znásobuje ešte väčšiu nenávisť. Bielo-čierne vnímanie stavu v spoločnosti zahmlieva jej racionálne chápanie, teda to, v akom stave sa nachádza a kam speje /a to nielen na Slovensku/.
Vo víťazných stranách máme Don Quijotov de la Mancha, dômyselných rytierov, ktorí bojujú s veternými mlynmi aj vtedy keď tam nie sú – donkichotstvo sa stalo módnym hitom.
Obávam sa našej budúcnosti, lebo v SR budú vládnuť strany, ktoré do slovenskej politiky vniesli neznášanlivosť a nenávisť – veď, keď víťaz volieb pár hodín po víťazstve vyhlásil, že „...musíme rýchlo konať, lebo nepriateľ číha za bránami!“
Najľahšie je počas vládnutia čakať a ťažiť z chýb , omylov vládnucej koalície. V predvolebnej kampani stačí priznať, „že som mal stovkynekultúrnych vystúpení či omylov, ale teraz už budem iný“. Ale ihneď po víťazných voľbách /keď ma voliči glorifikovali/ hľadať znovu nepriateľa a cez médiá šíriť ďalej nenávisť.
Znovu platí /a u nás už 30 rokov/, že odstupujúca vládna koalícia konala len zlo a my – opozícia sme konali len dobro. A preto realizujme rýchlo politiku „holej negácie“ – teda zavrhnutia všetkého, aj dobrého čo vykonala pre občanov odstupujúca koalícia. Nezabúdajme, ako skončili spoločenské režimy „víťazných ideológií“, ktoré svoju vládu stavali len na šírení nenávisti – hľadaní nepriateľa za bránami.
Dozrel čas na zmenu volebného systému. Veď aký je to demokratický parlament, keď čo do rozlohy či počtom obyvateľov tretí kraj bratislavský má v parlamente 70 poslancov a najväčší prešovský ich má len 6. Každý okres by v parlamente mal mať svojho poslanca zvoleného podľa odbornosti a morálky. Za absolútne nedemokratické považujem z 24 strán môcť voliť len jednu a v nej zvýhodniť zakrúžkovaním 4 kandidátov. A to aj napriek tomu, že chcem zvýhodniť aj ďalších – na iných kandidátkach.
V našej spoločnosti a predovšetkýn v parlamente sa vytratila morálka – vzájomná úcta človeka k človeku a prírode. Metódou vládnutia s reštitúciou kapitalizmu a vznikom novodobej buržoázie je spomínaná nenávisť, závisť, rozvinulo sa rozkrádanie , korupcia, „biele kone“, vraždenie, surovosť, agresivita, bezcitnosť a ponižovanie blížneho.
Zabudli sme na základnú múdrosť čestných ľudí, že veľkosť človeka rastie tou mierou, akou sa usiluje rozmnožiť dobro blížnych. Otázkami morálky, z ktorej by mali vychádzať všetky spoločnosťou prijímané zákony i jej postoj, determinujúci každodenný život, sa už vôbec nezaoberáme. Našich politikov ale aj podstatnú časť spoločnosti zaujíma bulvárne spravodajstvo a vzájomné ohováranie a ponižovanie. Platí tu nepísaná zásada, „že len to, čo ja navrhujem alebo ako žijem ja, je správne a preto som v opozícii. A to ma oprávňuje kritizovať.“
A v tom je podstatný rozdiel medzi spoločnosťou rok po druhej svetovej vojne a v súčasnosti. Ľudia túžili a volili skutočnú demokraciu v ktorej bude rozmnožované sociálne dobro, morálne spolužitie a život na primeranej úrovni.
Ako to však po roku 1948 dopadlo už vieme.
2.III. 2020
