Osvojila si i vláda, i pochlebujúci poslanci.
Tri roky ich vládnutia budú dehonestované a navždy spojené s mizernou dôverou ľudí v štát a štátne orgány. Tridsať rokov samostatnej Slovenskej republiky, ktorej oddelenie sa od bratov Čechov považuje 44,6 percent Slovákov za prínos, zásluhou „ blbca plagiátora “ a jeho stúpencov je bilagované ako destabilizácia spoločnosti.
Vládnuci politici snažiaci sa v médiách očistiť svoje vládnutie, okrem pani prezidentky, opomenuli realitu nášho života, že ich vládnutie bude navždy spojené s ignorovaním ich hlavného poslania - boja s chudobou. V dôsledku toho došlo k nimi vyvolanému sociálnemu napätiu.
„ Navzdory všetkému sa zrodili lepšie časy, i keď cesta k nim je tvrdá a často krutá. Ak som pre niečo žil - tak pre toto. I to je jedna z mojich tvrdých útech v týchto posledných hodinách. Naši vnuci už budú žiť životom ozajstne radostným, bez tejto zloby, zla, ktoré boli našim údelom. “
Nedá mi, aby som nepripomenul tieto historické slová adresované jeho milovanej Hádičke ale i nám. Vlado Clementis ich napísal v tragickej chvíli pred jeho popravou v decembri 1952 vo väznici na Pankráci.
S odstupom 70 rokov sa pýtam : „ Žijeme ozajstne radostný život, bez zla a zloby ? - Je to náš svet, v ktorom žijeme ? - To sme chceli ? - Vládu, hnutia strán, ktorý ich obdivovaný vodca si uzurpoval moc, vyhradil právo neomylnosti a správnosti jeho rozhodovania ... ? “
Nechcem v žiadnom prípade negovať celý náš historický vývoj, lebo časy späli postupne k lepšiemu. V priebehu posledných tridsiatych rokov občania samostatnej SR dokázali vykonať kus poctivej práce smerujúcej k zlepšeniu nášho života. Ale je tu kardinálna otázka: Čo vyvolalo ľahostajnosť politikov k problémom ľudí ? ... Odpoveď je lapidárna : Spoločenský ekonomicky, politický a volebný systém. Ten si zvolila nastupujúca generácia politikov po revolúcii v roku 1989. Ich voľba a zákony nimi schválené umožnili uzurpovanie si moci hnutím i jeho vodcom. Občania očakávali , že do najvyšších štátnych orgánov sa dostane výkvet národa - najschopnejší ľudia. Náš volebný systém však umožnil dostať sa k moci neschopným plagiátorom, z ktorých najneschopnejší si sám dal titul „ blbec “. / Keď ním nazval iného schopného politika/.
Tento systém pridelil moc mocichtivému jednotlivcovi, ktorý to využil k uchopeniu vlády nad hnutím, vládou, parlamentom, krajinou, štátom. Výpočet jeho super drahých výstrelkov za 35 mesiacov jeho vlády stál našich daňových poplatníkov ťažké milióny eur. Ním rozhadzované peniaze zapríčinia, že náš verejný dlh do konca dekády stúpol na 70 percent hrubého domáceho produktu. V SR je každý občan zadlžený o 2800 eur.
Osobnou aroganciou a prejavovaním nenávisti či podceňovaním ľudí degradoval medziľudské vzťahy medzi súkmeňovcami ale i občanmi v našich národných dejinách na stupídnu úroveň. Agresia mládeže, ale i starších občanov v širšej verejnosti je zrkadlom jeho správania. Že slovenská politická scéna trpí nedostatkom skutočných osobností, že tu dominuje priemernosť, že nie je z čoho vyberať, je aj jeho vina. Veď do takto realizovanej politiky slušný človek nepôjde.
Uzurpácia moci, jej nahromadenie v rukách jednotlivca, strany, hnutia v dejinách sveta aj u nás vždy viedlo ku kultu osobnosti, zrode diktátorov, ku tragédii národov a k utrpeniu ľudstva.
Odôvodňovanie súčasného statu quo v našej spoločnosti po odstúpení I.M. a odvolaní vlády SR ako demokratických dôsledkov či výdobytkov revolúcie v roku 1989 či v dôsledku samostatnej politiky po vzniku SR pred 30 rokmi, považujem politikmi i médiami za predvolebnú propagandu.
Občan so zdravým úsudkom to nazve „ zavýjaním vlkov do neba “. Ale volič si zároveň musí sám rozhodnúť, či chce byť súčasťou takejto formy vládnutia, resp. či sa chce podieľať na podpore takejto politiky.
Nezabúdajme, že moc nie je daná človeku na to, aby utláčal slabého, ale aby ho podporoval a pomáhal mu.
12.01.2023 Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
