„Slovensko je zranené. Trpí vcelku covidom, ale aj krízou dôvery. Postupne sme si nechali otráviť svoj životný priestor a každým rokom sa nám v ňom žije ťažšie“. / Pani prezidentka Zuzana Čaputová /.
Chápem toto jej konštatovanie v širšom význame slova. Nielen ako uhlíkovú stopu, ale ako absolútne spochybňovanie odbornosti našej vlády a celkovej úrovne našej spoločnosti. Pýtam sa: Či to ako žijeme, nie je zámerné okliešťovanie úrovne nášho života našou vládnucou politickou garnitúrou. Veď to, čo sa na občana tohto štátu denne valí, ten hnus, podceňovanie, zbedačovanie a už aj vyhrážanie, je pre slušného člena našej spoločnosti neúnosné.
Hlavnú vinu za túto „krízu dôvery” vidím vo voličoch. Naši voliči pri voľbách si vyberajú kandidátov podľa ich naturelu a nie podľa volebného programu jeho strany. A s odstupom času sklamaní voliči sa búria proti jeho stranou navrhovaným postupom a zákonom. Keby si však naštudovali ich volebný program, neboli by sklamaní, lebo by jeho stranu, či osobu nezakrúžkovali. Jedine tak sa dá predísť osobným sklamaniam, z ktorých potom vyplýva osobná nenávisť.
Náš štát riadia v skutočnosti občania, ktorí si schvaľujú zákony pre seba – svojich ľudí, aby mohli beztrestne vládnuť. Na verejnej mienke a názore ostatných občanov im absolútne nezáleží. Nemajú záujem väčšine zlepšiť život.
Každý občan, ktorému leží na srdci život v slobodnej krajine, by si mal postaviť otázku: V akej forme demokracie chce žiť? Vo forme, kde je menšina podriadená väčšine, s uznaním opravdovej slobody a rovnoprávnosti občanov, či v parlamentalizme, ako u nás, kde je oddelená zákonodarná a výkonná moc s tendenciou rastu výkonnej moci. Napríklad : Jeden človek, minister financií, absolútne rozhoduje o tom, na čo a kde budú použité finančné prostriedky štátu. Kto sa s ním neráči, dostane menej alebo nič. Alebo, minister obrany na tlačovke v priamom prenose televízie sa vyhráža občanom, ak majú iný názor ako on. Podobne v parlamente, v médiách za iný názor je občan biľagovaný a prehlásený za mafiána, fašistu, boľševika, komunistu, potkana, hovädo či sviňu, na ktorú sa varí voda.
Nezabúdajme, že našu voľbu správnych kandidátov musíme preukázať pri voľbách, lebo len tak môžeme predísť špatnému výberu, ako sa stalo pri posledných voľbách, keď sme si vybrali stratu slobody nad vlastným rozhodovaním. Veď príchodom Matovičovcov do vlády i parlamentu nikto neberie za nič zodpovednosť.
A ešte jeden dôležitý fakt. Keď dáme po voľbách moc do rúk nekompetentnému vládnemu zoskupeniu, tak po tom už my – voliči nemáme právo stavať sa proti vládnucou koalíciou schváleným nariadeniam, zákonom a uzatvoreným medzinárodným zmluvám. A to aj preto, lebo v Slovenskej republike najvyššiu formu demokracie – referendum – v našom politickom systéme nedoceňujeme.
Veď čo sme mohli očakávať od duševných chudákov, plagiátorov, vysokoškolských prác, štúdií, od tupcov a primitívov, ktorých sme zvolili a našou voľbou vydali do ich rúk štát i štátnu moc. Tvrdá realita nám káže, že budeme musieť v najbližších voľbách zodpovedným hlasovaním opäť potvrdiť, že si zaslúžime žiť v štátnom útvare, ktorý sa nazýva Slovenská republika.
Nesmieme zabúdať na to, že občania tohto štátu si dobrovoľne odhlasovali vstup do EÚ, NATO a EURO. Slovensko ako členský štát musí podporovať tých, ktorí presadzujú dialóg pred silovými riešeniami. Nemáme však opomenúť, že obojstranná vzájomná pomoc, obchodovanie, kultúrne, športové styky medzi Ruskom a štátmi EÚ sú nevyhnutné. A to nielen preto, že celá Európa je energeticky závislá na dodávkach z Ruska. Ale európske národy musia nažívať na tomto teritóriu v mieri, bez vojen a vzájomnej úcte. Všetky národy sa musia v postcovidom čase ekonomicky a finančne stabilizovať.
Dúfam však, že v hlavách našich vládnucich politikov zvíťazí zdravý rozum, že pochopia, že naša ekonomika a životná úroveň je stopercentne závislá na importe plynu, ropy, železnej rudy, uránu a ďalších komodít z Ruska. Na ňom je závislý aj náš export.
Prepáčte mi môj povzdych, že škoda len, že v parlamentnej demokracii nie je jednou z metód vládnutia prípustná defenestrácia.
