právo na prácu, sociálnu pomoc a právo na slušný život.“
A nie realitu porevolučných rokov, keď viac než 12 percent obyvateľov žije v chudobe. A percentá chudobných stále narastajú.
Stalo sa tak vďaka tribúnom a protagonistom „ nežnej “ , ktorí z pôvodných ušľachtilých cieľov rýchlo odstúpili, a to vďaka zbohatnutiu, a neskôr kapitálu a stali sa šíriteľmi i nositeľmi antihumánnej ideológie : Utláčania a vykorisťovania más pracujúcich / ale aj nepracujúcich / občanov. Ich politika s pribúdajúcimi rokmi čoraz menej a menej zodpovedá očakávaniam ľudí, ktorí štrngali kľúčami na námestiach ale i mladších. Je len logické, že vďaka týmto víťazom a nimi v parlamente poschvaľovaným zákonom sa do politiky a k válovom dostali i tí, ktorí boli proti avantgardným názorom revolucionárov , či boli indiferenti. Využili príležitosť a pridali sa k zbohatlíkom. Sú súčasťou antihumánnej vládnucej vrstvy vzniknutej oligarchie, ktorá vládne prostredníctvom nimi k moci dosadených politikov. Rozdeľuje spoločnosť, ale žiaľ, ju aj polarizuje a stavia proti sebe znepriatelené tábory. Tieto už stratili možnosť vzájomnej komunikácie.
Súčasný režim v SR / ale aj v EÚ /v porovnaní s tým, pred rokom 1989, hodnotí ako lepší cca 50 percent občanov. Je tomu tak aj preto, lebo tí istí, privilegovaní, tu vládnu 33 rokov a sú v politike a pri moci stále tie isté strany, tí istí ľudia, len s tým, že sa vymieňajú vo vládnutí po voľbách. Je smutné, že je tomu tak práve vďaka voličom, ktorí vo svojej naivite ich volia, dúfajú, že dôjde k pozitívnej zmene.
Už v roku 2017 v „Mojej /našej / ceste“ som publikoval názor, že vládnuca politika vedená prostredníctvom takéhoto volebného systému - teda prostredníctvom strán - je politikou vedúcou k nedemokratickej spoločnosti. Už vtedy som tvrdil, že budúcnosť budú mať nezávislí politici. V posledných komunálnych voľbách uspelo najviac - 1349 - nezávislých kandidátov, ktorí vedú takmer polovicu samospráv. Je tomu tak preto, lebo kandidáti sa báli prihlásiť k strane, lebo voliči nedôverujú stranám ani ich nominantom. Politika doteraz vládnucich strán sa jednoznačne sprofanovala.
Cca 40 percent populácie dáva známku päťku miere slobody u nás. V súčasnosti takéto množstvo rozumných občanov vďaka politike vlády a vládnucej koalície a časti opozície sa nedá ovplyvniť ich tvrdeniami, že to spôsobuje len Putin a Rusi, vedúci vojnu na Ukrajine, resp. následky covidu. Táto masa občanov vie, že je to zapríčinené neschopnosťou vlády, ktorá presadzuje blahobyt / druhé Švajčiarsko / len pre seba a svojich prisluhovačov. Vládnuci vykorisťovateľský systém je príčinou sociálno - ekonomickej krízy, ktorá vedie u podstatnej časti občanov k boju o zachovanie schopnosti prežiť , či uplatniť si základné a dôstojné predpoklady pre existenciu v tejto spoločnosti.
Slovensko je po 33 rokoch periférnou krajinou - banánovou republikou. Kde sme sa to dostali od bojového hesla vtedajších revolucionárov : „ Pravda a láska zvíťazí !“... Ku konštatovaniu, že k moci a vládnutiu sa dostali hajzlíci, „ ľudský odpad “. / Keď parafrázujem samotného I.M./.
Ľudia z námestí sú sklamaní aj z víťazných tribúnov revolúcie. Očakávali, že sa nimi evokovaní a ich sľubmi zmanipulovaní budú mať lepšie. Ale tých, čo si vybudovali „ druhé Švajčiarsko “, ktorí majú a využívajú slobodu a demokraciu, je tu mizerne málo. Tí išli do politiky preto, aby mohli beztrestne kradnúť, bohatnúť , aby si užívali život v blahobyte. Nikdy nie preto, aby pomáhali občanom. Sebaobetovanie pre blížnych je im na posmech. S obľubou vyhlasujú, že v kapitalistickej spoločnosti sa musí vedieť o seba postarať každý sám. A to prehlasujú aj niektorí poslanci zo SNR, ktorí poberajú aj s paušálnymi náhradami 5,5 tisíc eur mesačne.
Komunisti, / ktorých bolo v KSČ a KSS niekoľko miliónov /, vo Federálnom zhromaždení ČSSR zvolili za prezidenta Havla a parlament autorozpustili. Odovzdali, a to aj napriek tomu, že armádu, políciu a milície mali vo svojich rukách štátnu moc Občianskemu hnutiu a VPN-károm. O tri desaťročia neskôr terajšie OĽANO a s ním vládnuce mini strany / s pár stovkami členov / nechcú odovzdať moc iným porevolučným stranám a bojujú všetkými možnými / zákonnými i nezákonnými / prostriedkami proti jej odovzdaniu. Postavme si hypotetický príklad, keby dnes stáli na ulici masy občanov štrngajúcich kľúčami za ich odstúpenie, nepoužili by štátnu brachiálnu moc proti ním, keď tak činia v malom proti čo do počtu minimálnym zhromaždeniam ľudí na viacerých miestach v republike kedykoľvek ? ...
A to aj napriek tomu, že ich demokraticky zvolený najvyšší predstaviteľ / I.M./, ktorého i teraz by volilo podľa výsledkov posledného prieskumu 8 percent voličov, sa v médiách vyhráža, citujem :
„ Novinárov budem potupne dávať dole ! “
Tu sa nedá nič vykonať, len vykríknuť : SANTA SIMPLICITAS !
/ Na jeho voličov a jeho - ich obdivovateľov /.
6.decembra 2022
Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
