V každom čase by malo ľudstvo usilovať o pokrok vo všetkých odboroch a odvetviach života spoločnosti. Túžbou vzdelaných a humánne založených ľudí je dosiahnúť vyššiu kultúrnu úroveň a dokonalejšiu životnú úroveň.
Pokrok chápeme ako súhrn pokrokových zvykov, obyčajov a názorov. Pri ich zdokonaľovaní je rozhodujúca pokroková myšlienka, vo vede objav. Jeho verifikovanie v praxi je závislé na pokrokovej inteligencii, teda od vrstvy duševne pracujúcich ľudí s vyšším vzdelaním.
V priebehu vývoja ľudskej spoločnosti ideály vždy menili / a budú / meniť svet. Zo zásad, ideálov, objavov, zo zdrojov rovnako triviálnych ba neraz až nedôstojných, vzišli možno všetky vojny , revolúcie, hnutia, náboženstvá, cirkvi, spoločnosti ale i nacionalizmy či " izmy “. Revolúcie pripravovali géniovia, uskutočňovali nimi sfanatizované masy a ich plody zväčša zberali, či z nich ťažili podvodníci. Priznajme si, že je len subjektívnou otázkou, akou mierou nášho poznania sme ochotní pripustiť pravdivosť týchto tvrdení. Zamyslime sa nad úlohou buržoáznych revolúcií, nad socialistickou revolúciou či „nežnou“ revolúciou.
Vždy sa v historicky objektívne danej situácii, do ich čela postavili nadšení géniovia, teda osobnosti ktoré dokázali ovplyvniť masy, ktoré nastavili zmenu a v historicky danej dobe pokrok v spoločnosti. Po nich však v danej konkrétnej situácii nastúpili už spomínaní avanturisti a podvodníci, ktorí zmanipulovali ideály danej revolúcie vo svoj prospech. Nastolili bez ohľadu na pôvodné pokrokové ciele daného spoločenského hnutia svoje ziskuchtivé ego. Pod rúškom ideálov a pokrokových cieľov revolúcie v nasledujúcej etape vývoja postupne usmernili vývoj v spoločnosti cez strany a politických predstaviteľov k im vyhovujúcemu status quo, teda modelu usporiadania spoločnosti. Tento ich potom katapultoval z pôvodných bojovných tribúnov do súčasného ekonomického blahobytu, ale i neochoty niečo meniť.
Tragické však v danej etape vývoja spoločnosti je ale to, že ich prestali zaujímať víťazné revolučné masy. Ich každodenný život a problémy sa stali brzdou napredovania vytvorenej buržoáznej vládnucej triedy. Neváhali / v dejinách / , ale ani teraz by neváhali proti masám použiť brachiálnu silu a pod rúškom uchovania revolúciou nastolenej zmeny vytvoriť policajný štát. Ideály revolúcie im môžu byť ukradnuté. Paradox je ale to, že teraz keď sú pri moci, tvrdia, že obhajujú pokrok nastolený revolúciou. V mene takto chápaného pokroku sú schopní obmedziť na slobode prostredníctvom nimi schválených zákonov a prostredníctvom polície, tých ktorí by ich chceli odstrániť z politického života.
A to od tzv. nežnej revolúcie prešlo len 32 rokov. Namýšľajú si, že musia ako trieda vládnuť doživotne, lebo majú zásluhy na nastolení nového spoločenského poriadku. Realita v spoločnosti je však taká, že naopak, v historicky krátkej dobe sa už stali brzdou vývoja spoločnosti. Brzdou jej napredovania - pokroku.
Od nežnej, všetky vlády experimentovali, i terajšie. Chceli dosiahnúť pokrok, ale skôr opak je pravdou.Od čias Štúrovcov, ktorí dosiahli pre Slovákov obrovský pokrok a uchovali naše národné etnikum, sa za Rakúsko-Uhorska, Masarykovej a Benešovej republiky, v povojnovej republike, po Februári 1948, za Dubčeka i Husáka dosiahol v spoločnosti / a nielen vo vede / určitý viac, či menej závažný pokrok. Vytvorili sme tu, a to aj napriek útlaku , niečo rýdzo slovenské. Kdežto po roku 1989, okrem slobody prejavu a pohybu lacnej pracovnej sily, čím ďalej tým viac kopírujeme či plagiátorsky napodobňujeme západnú kultúru a ich výdobytky. Nepresadzujeme niečo / okrem folklóru / naše typické nacionálne. Chýba tu naše národné cítenie, vlastenectvo, hrdosť a hlásenie sa k našim národným tradíciám, či slovenským šikovným hlavám a rukám. Áno sme v EÚ, ale nemusíme túžiť len po európskych či amerických výdobytkoch, tovaroch, kultúre, vedeckých objavoch. Presadzujme aj naše národné.
V súčasnej etape vývoja celosvetovej spoločnosti sme brzdení celosvetovou epidémiou, zdevastovaným životným prostredím. Je nás na našej planéte viac, než dokáže zem uživiť. Ale práve preto sme povinní viacej spolupracovať ako národ a nie trieštiť sa malichernými názormi na ten istý problém, či vec a to len preto, lebo sme v inej strane, na inej politickej platforme.
Musíme jednoznačne dosiahnúť konsenzus pri presadzovaní spoločných myšlienok na všestranný exaktný pokrok v živote našej spoločnosti. A to sme povinní predovšetkým kvôli našim deťom, vnúčatám, pravnúčatám. Na našej zodpovednosti je akú Zem a pokrokovú spoločnosť im odovzdáme.