Páčil sa mi aj článok v Plus JEDEN DEŇ , 31.7.2020 : Mám titul, už môžem riadiť štát. Čo tam po vzdelaní. Najlepšie zhodnotil svoje pôsobenie sám pán premiér, keď skonštatoval ,že:
"Odohnali sme svine od válova!" ..... Zabudol však dodať, že na uvedené miesta prišli iné, ešte nenažrané svine. Premiér vlastne týmto výrokom kvalifikovane zaradil do kategórie svíň všetkých politikov , keď osobne priznal, že politici sú svine.
Postavme si však otázku , prečo politika profanuje ľudí, z ktorých podstatná časť ide do nej s dobrým umyslom ?.... Ako je to možné, že pôsobením vo vysokýchj a štátných funkciách sa zo slušných ľudí skôr, či neskôr stanú vlci riadiaci sa heslom " Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť ." Väčšinu z nich prestane zaujímať blahobyt občanov, zaujíma ich len osobný prospech, resp. blahobyt rodiny.
Gnozeologické korene toho musíme hľadať v minulosti. Už Jánošíka sme glorifikovali na národného hrdinu a to aj napriek tomu, že okradol každého, kto mu, či jeho družine prišiel do cesty. V rokoch 1939 - 1945, v tzv. slovenskom štáte to bola arizácia vyvlastnenie - rozkradnutie majetku židov. V roku 1945 prepadnutie majetku kolaborantov a zradcov. V roku 1946 repatriácia Maďarov a Nemcov - vyvlastnenie ich majetku. Päťdesiate roky násilné zakladanie družstiev - vyvlastnenie súkromného majetku - nehnuteľností i hnuteľností. V 1953 peňažná výmena, okradnutie väčšiny občanov, /výmena koruny 1 : 50 /. Po roku 1989 rozkradnutie socialistického a družstevného majetku. A až do roku 2020 násilné /podvodmi / vyvlastňovanie pôdy i majetku mafiánmi a developermi s tichým súhlasom štátu / vládnucích strán /. K tomu treba ešte spomenúť rok 1993 - dohodu Klausa a Mečiara o rozkradnutí socialistického majetku holandskými dražbami a kupónovou privatizáciou.
Aj za socializmu bolo tolerované " drobné rozkrádanie ", a to pri stavbách rodinných domov. Keď si stavebník pomohol, ako vedel. Ale taký kaliber rozkrádania v miliónoch , či miliardách ako po prevrate 1989, to bol len amaterizmus.
V tomto duchu bolo vychovaných niekoľko generácií nášho národa. Veď zobrať - ukradnúť majetok blížneho sa stalo národným hitom. " Nepokradneš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo je jeho, patrí do desatora, či skôr do ríše rozprávok, v ktorých vždy napokon zvíťazí dobro nad zlom.
Nemôžeme očakávať, že takto roky vychovaní občania budú vyznávačmi dobra a lásky k blížnemu svojmu. Politici pochádzajúci z radov takéhoto národa, viazaní programom strany, nemôžu byť " nositeľmi dobra ". " Stačí len kričať a máš pravdu. ... " Stačí, že mám nelegálne získaný titul a mám pravdu. ...Stačí byť v strane / prestúpiť z jednej do druhej, či založiť novú stranu / a mám pravdu. Vlastne, ak mám pravdu, tak môžem vládnuť ! "
Aby som však nebol len pesimistický.
Nesmieme zabudnúť, že v právnom štáte nestačí, ak má politik / aj premiér / dobrý úmysel. Musí mať oporu v práve a právo musí mať oporu v morálke národa. A až tak bude platiť Štefánikovo " Pre ľudí pevného / rozumej správneho / predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností. Národ musí dôverovať v seba a budúcnosť , potom nájde priateľov a pomoc ".
A až tak nebudeme musieť závidieť napríklad Dánom, že sa tam nekradne. Že majú vysokú morálku i životnú úroveň, že ich politici sú štátnikmi pracujúcimi pre blaho národa.
V tomto zmysle náš národ čaká ešte dlhá cesta nápravy.
