Ľudstvo po jej skončení sa naivne nádejalo, že sa jej hrôzam už nikdy nevystaví.
Generácia, ktorá sa narodila pred vojnou, počas desaťročí prežila toho neúrekom. Prvé roky vyrastali v klérofašistickom štáte. Prežili nemeckú okupáciu, Slovenské národné povstanie, vojnové a oslobodzovacie peklo, vítali Červenú armádu, zvykali si na večné priateľstvo so Sovietskym zväzom. Museli akceptovať vedúcu úlohu komunistickej strany, socializmus s ľudskou tvárou, vyrovnať sa s „ bratskou “ pomocou socialistických krajín i „ dočasným“ pobytom ruských vojsk na našom území. Nasledovalo obdobie normalizácie, po ňom „nežná “ revolúcia s nepotrestaným rozkradnutím socialistického majetku a s rozkastovaním na vykorisťovateľov a vykorisťovaných, na boháčov, chudobných a bezdomovcov. Bolo si treba zvykať na nových pánov - Európsku úniu, euro, na NATO - na proamerickú ideológiu, príchod amerických vojsk na Slovensko, na nenávisť voči všetkému čo je ruské. Na molocha ničiaceho národy a na kanibala / infláciu, zdražovanie / ktorý požiera vlastných ľudí.
Cez vojnové šialenstvo 2. svetovej vojny, po nej studenú vojnu, perestrojku - glasnosť, odmietnutie Brežnevovej doktríny o obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín - zánik socialistického bloku - až k súčasnej doktríne permanentnej vojny šírenej USA a realizovanej NATOm, ale aj Rusmi.
Na rozdiel od terajších, sa vtedajší svetoví politici a najvyšší predstavitelia svetových veľmocí, napriek rôznym ideológiám a politickým systémom, vedeli dohodnúť. Chruščov a Kenedy, Regan, Bush s Gorbačovom. Vedeli obojstranne prijať ústupky a dosiahnuť kompromis - uchovať mier i ekonomickú spoluprácu. Biden a Putin, napriek relatívne rovnakým expanzným politickým cieľom a hospodárskym systémom, vedú národy sveta - predovšetkým Európy - ku kataklizme.
Predvojnová generácia / ale aj tie ďalšie po nej / si zaslúžia žiť v mieri a v relatívnom blahobyte. Vďaka svetovým imperiálnym mocnostiam znovu trpia, strádajú a pripravujú sa na najhoršie. Životná úroveň tejto generácie má trvale klesajúci trend - blíži sa k chudobe. Stále, čoraz viac a viac jednotlivcov z jej radov si kladie otázku : „ Som pri zmysloch a hlava i telo mi funguje, ale napriek tomu má zmysel dožiť sa vysokého veku ?“ ...
A, že je tomu tak aj inde, svedčia údaje o tom, že v Spojených štátoch si dobrovoľne vzalo život 47646 ľudí, čo je o 4 percentá viac oproti predchádzajúcemu roku. Na život si siahli asi preto, že žijú v šťastnej spoločnosti.
Sú však krajiny, ktoré ekonomicky profitujú na vojenských dodávkach a vojnovej situácii v Európe. Naša prezidentka priznala, že v súvislosti s energetickou krízou vyvolanou vojnou na Ukrajine narastie úloha USA ako dodávateľa skvapalneného plynu do Slovenskej republiky a Európy. Osobne som presvedčený, že aj iných komodít.
Cieľom USA po páde Gorbačova a rozpade ZSSR bolo a je podlomiť, obmedziť , rozdeliť a zničiť Rusko. Podobne aj oslabiť Čínu a paradoxne aj Európsku úniu. Paradoxne preto, lebo s jej členskými štátmi sú spoločne v NATO.
V rámci OSN by to malo byť tak, že čo podniknú v rámci vojenskej stratégie a taktiky USA kdekoľvek na svete, by sa malo podniknúť na americkom kontinente, v blízkosti hraníc USA.
Veľmoci a členské štáty si môžu zobrať príklad už zo spomínanej histórie. V roku 1962 roku - počas kubánskej krízy - keď Američania hrozili 3. svetovou vojnou, Chruščov a Kenedy sa dohodli, že Rusi odstránia rakety z Kuby a Američania, rakety stredného doletu z Turecka. A kríza bola vyriešená. Ta tým nasledovala niekoľkodňová návšteva Chruščova s manželkou a doprovodom v USA. Obávam sa, že súčasnú krízu, kvôli vojne na Ukrajine, obe svetové veľmoci , ktoré sa na jej vyvolaní podieľali, neodstránia a ku kompromisu nedôjde.
Vojna, a s ňou spojená európska kríza, budú gradovať.
A ešte jeden pozitívny príklad z nedávnej histórie : V decembri 1987, počas návštevy v USA, Gorbačov podpísal zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu . V roku 1989 potom na Malte pri stretnutí s Georgeom Bushom starším oznámil koniec studenej vojny.
Nezabúdajme : Že, aj v mieri, dlhodobo neriešené problémy ľudí, zoslabujú ich dôveru v politikov, štát, svetové veľmoci a svetové inštitúcie / napr. OSN / i dané spoločenské zriadenie, v ktorom žijú, pracujú a chcú žiť ako dôchodcovia. A to je príčinou narastania napätia , nenávisti a odporu. Keď sa k tomu pridajú ekonomické problémy, inflácia, zdražovanie a veľká frustrácia občanov z neschopnej vlády a politikov, zákonite narastá túžba po zvrhnutí vlády. A to je okrem iného vhodné prostredie pre vznik reakčných hnutí a strán.
A za tým, na začiatku, bola len neochota počúvať hlasy občanov, či neochota riešiť ich problémy.
12.októbra 2022
Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
