Zásadnou chybou našich politikov je to, že slová považujú za dôležitejšie než skutky. Podstatná ich časť sa dostala do situácie, že za rozumných občanov považujú iba tých, ktorí majú rovnaké názory ako oni. Aj z toho potom vyplýva patová situácia našej spoločnosti.
Poslanec, člen vlády, ktorý sa prestane zaoberať problémami občanov, je spoluautorom protiľudovej politiky. V konečnom dôsledku to vedie k prepadu ich politiky, k omylom a chybám, ktoré vedú z blata do kaluže, resp. k pádu vlády. Vláda, ktorá nevie pomôcť vlastným ľuďom, sama zahodila šancu, že svojou politikou pomôže zmeniť veci k lepšiemu. Lebo politika je jeden z mála spôsobov ako skvalitniť život občanov.
A akú politiku pre nás realizujú, to dokumentuje aj Európsky štatistický úrad, ktorý uviedol, že : „ Inflácia v Slovenskej republike je najvyššia v Európe a v raste mzdových nákladov a dôchodkov sme na chvoste Európskej únie. “
Slovenský štatistický úrad konštatoval, že :
- 66 percent našich dôchodcov výrazne pociťuje pokles životnej úrovne.
- 62 percent občanov - 3,4 mil. - má mesačný príjem 800 eur. Mesačne na potraviny môžu dať len 190 eur.
-Jedna tretina občanov má príjem 600 eur. Na potraviny majú mesačne 143 eur.
- Seniori s dôchodkom 575 eur - má ho 600.000 ľudí - iba 157 eur mesačne. Majú 5,22 eur na deň na potraviny.
- 500.000 dôchodcov žije pod hranicou chudoby.
Viac ako polovica občanov nemá vytvorenú finančnú rezervu a približne každý desiaty respondent má zvýšené zadlženie.
Tieto údaje dostatočne dokumentujú nezáujem našej vlády, poslancov, zahraničných reťazcov o človeka. Zastropované potraviny nepatria k základným, či potrebným pre náš zdravý vývoj. Je smutné, že vláda nechce pomôcť vlastným ľuďom / potraviny, elektrina, plyn, pohonné hmoty, nízke dôchodky, vysoká inflácia .../, ale pre Ukrajinu a utečencov by sa vláda pretrhla.
Naši politici chápu demokraciu ako službu pre seba, svoje rodiny, stranu, či hnutie. A ostatní im môžu byť ukradnutí. Volebný systém, ktorí nastolili poprevratoví politici a poslanci im umožňuje zakladať tzv. strany, či skôr nestrany a uchádzať sa v predvolebnej fraške a vo voľbách o vládnutie. Svojho času W. Churchill povedal, že : „Najväčšie nebezpečenstvo pre ľudstvo je demokracia .“ Trvalo mi to dlhšie, než som pochopil hĺbku jeho myšlienok. Postačila mi k tomu dnešná forma „ demokracie “ - anarchie a v dôsledku nej rozvrátenie štátu našimi politikmi.
Nešlo mi do hlavy, že prečo taká intelektuálna a rozvážna dáma, ako je pani prezidentka , / ktorú som uznával /, Zuzana Čaputová, drží „ ochrannú ruku “ nad našimi anarchistami, ktorí sa titulujú za demokratov. Veď aj ona vie, že : Politika je jeden z mála spôsobov, ako meniť veci k lepšiemu. - Žiaľ u nás k horšiemu. Vie, že „ ľudia sú takí krásni, či škaredí, aké je ich vnútro. “ A napriek tomu, ich drží nad vodou... Koná tak premyslene. S jej podporou narástlo sebavedomie aj Romana Mikulca z OĽaNO, ktorý od nej žiadal hlavu rektorky Akadémie Policajného zboru v Bratislave, pani Lucie Kurilovskej. On, ktorý ako poverený minister vnútra dvadsaťdeväťkrát porušil zákon o neoprávnenej manipulácii s utajovanými skutočnosťami NATO a EÚ. Nemal na to oprávnenie. A až 8 krát čelil v parlamente odvolávaniu. Po Matovičovi najneobľúbenejší a najnezodpovednejší minister.
Pani prezidentka nevidela dôvod na jeho odvolanie. Ale v prípade Lucie Kurilovskej už videla. Ležala im v žalúdku pre jej nezávislé názory, ktoré sa nebála vyjadrovať v médiách. Ale aj pre jej politické ambície. Podobne i v prípade guvernéra Národnej banky, P.K., kde už žiada jeho okamžité odstúpenie, a to aj napriek tomu, že rozhodnutie samosudcu na základe výpovede jediného spolupracujúceho a obvineného svedka, F.J., v ktorého výpovediach sú výrazné rozpory, nie je právoplatné.
Prečo podporuje parlamentom odvolanú vládu, ktorej každým dňom pribúdajú mínusové body za jej neschopnosť vládnuť v tak zložitej medzinárodnej a osobitne vnútroštátnej situácii ...?
Lebo keby ich odvolala, tak Matovič, Heger, Mikulec, Naď, Buday, Remišová a ďalší by neboli tak často počas volebnej kampane v médiách. Neboli by v obraze voličov!
Podľa vládnucej „ smotánky“ stačí na obviňovanie opozičníkov to, že nesúhlasíte s ich názormi, resp. že nechcete „ dobrovoľne“ / pod nátlakom / odstúpiť, či nespolupracujete ako „ kajúcnik.“
A ešte jeden vyšší level - JULIAN ASSANGE - 4 roky bez súdneho rozhodnutia väznený vo Veľkej Británii v neľudských podmienkach. Novinár wistelower a vydavateľ, zakladateľ neziskovej organizácie, ktorá je zameraná na publikovanie utajovaných dokumentov, a to po redakčnej úprave z prostredia diplomacie, justície a armády.
Napriek tomu, že prvý dodatok americkej ústavy garantuje slobodu tlače, USA žiadajú o jeho vydanie. V USA mu hrozí však doživotie či smrť. Zverejnil utajované dokumenty o vraždení nevinných civilistov, detí a zrovnania dedín so zemou v Iraku, Afganistane, a o mučení väzňov v Guantáname.
Rada Európy, 37 poslancov Európskeho parlamentu, 200 právnikov, 21 právnickych združení, Ľudskoprávna organizácia „Reportéri bez hraníc“ a Inštitút ľudských práv v Bratislave, najvyšší predstavitelia niektorých štátov / Švajčiarska, Austrálie / a ďalší žiadajú o jeho prepustenie. Novinári sa obrátili na pani prezidentku s listom, aby svojou autoritou požiadala o jeho prepustenie. Nepovažovala ani za vhodné im odpovedať. Neprejavila ochotu pripojiť sa k žiadateľom, resp. demonštrovať náš humánny postoj k slobode a ochrane novinárov.
A tu musím uviesť, že politika - štátnika nepoznáme podľa myšlienok, ale podľa jeho skutkov. Z ich neochoty či neschopnosti stať sa opravdovými demokratmi, vyplýva patová situácia našej spoločnosti. Títo politici reprezentujú vlastnú osobnú neschopnosť, pôsobia ako vrcholoví babráci, lebo načo siahnu to zbabrú. Chcú byť ale znovu zvolení v nových kandidujúcich stranách. Ich kooperácia má za cieľ poslúžiť konkrétnym politikom, aby ostali vo funkciách pod etiketou novej strany.
Boh ochraňuj Slovensko pred nimi !
Epilóg: Asi je našou národnou vlastnosťou, ktorú nám prisúdili sudičky, kolaborovanie. V histórii sme kolaborovali s Maďarmi a Rakúšanmi v Rakúsko-Uhorsku. Za tzv. slovenského štátu s Nemcami. Po 1945 s Rusmi a po 2020 s Američanmi. Veľmocenské záujmy iných národov sa stali našim osudom . A to aj napriek tomu, že našimi voličmi zvolený politik by mal pracovať predovšetkým pre vlastný národ a najvyšším jeho záujmom by malo byť blaho a vysoká životná úroveň vlastného národa. Tak tomu bolo a je vždy u imperiálnych národov a vyspelých členských krajinách Európskej únie. Ale i v USA, kde každý politik, prezident končí svoje vystúpenie citátom „ Boh ochraňuj Ameriku ! “
Humánne zmýšľajúci občania mi dajú za pravdu, keď ako demokraticky vychovaný občan vyjadrujem obavu, že W. Churchill mal pravdu, keď pochyboval o demokracii.
4.5.2023 Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
