Lebo protirečenia v procese vývoja prechádzajú etapou vzniku rozdielov, vývoja podstatnejších rozdielov a napokon v riešení protikladov.
Pripomínam to predovšetkým preto, že súčasný „solitérny“ model našej ekonomiky orientovaný predovšetkým na automobilovú výrobu skôr či neskôr bude viesť ku ekonomickému krachu. V súčasnosti cudzí priemyselný kapitál vzhľadom na našu veľmi lacnú pracovnú silu využíva konjunktúru a investuje do jej rozvoja. Len vďaka EÚ sme chápaní ako toho času ekonomicky perspektívna krajina. Prvé signály o nedostatku lacnej kvalifikovanej pracovnej sily orientovanej na túto výrobu signalizujú začiatok konca.Lebo ak nezabezpečíme odborníkov ochotných dať sa vykorisťovať podstatne viac než v materských automobilových krajinách, tak začne ich import z ešte viac chudobnejších krajín a v poslednej fáze presťahovanie výroby do takýchto krajín.
Monotematickú orientáciu slovenského priemyslu naštartoval po „dosadení“ za prezidenta Havel, ktorý obmedzil na minimum pilier socialistickej výroby – strojársku výrobu a naštartoval nezamestnanosť. Ďalší dôkaz pre tvrdenie, že: „Nadšenci bez schopností sú najnebezpečnejší ľudia!“
Pôsobenie zákonitých súvislostí som vyskúšal aj sám na sebe.
Keď ma v roku 1970 vylúčili zo strany a bol som nútený zužitkovať maximálnou mierou moje odborné vedomosti i získanú kvalifikáciu, objavil som v sebe nové dimenzie pre môj ďalší rozlet a strhol som so sebou ku kvalifikovanej práci desiatky až stovky spolupracovníkov v kraji. A pokračovalo to aj po „nežnej“, keď som sa znovu musel preorientovať na úplne iné pole odbornej spôsobilosti.
Moje vylúčenie bolo inšpiráciou, aby som dokázal niečo nové – čo som dovtedy ešte neurobil. Toto poznanie obohatilo môj život. Ďakujem. Asi takto nejako vznikajú osobnosti v kultúre, umení aj v iných povolaniach. Aj tu pôsobí zákonitosť a náhoda.
Naši politici i politológovia v súvislosti s volebnými preferenciami strán sa nechápavo tvária, že ako je to možné, že ľudia, občania, voliči nechápu, ako to s nami dobre myslia – že sme nevďační. Nechápu (alebo sa tak len tvária), že aj v súčasnosti v kapitalistickej spoločnosti prebieha ideologický boj medzi buržoáziou (u nás novovzniknutou a pracujúcimi i nepracujúcimi (vyhýbam sa použiť proletariát). Je to boj medzi politickými, morálnymi, filozofickými, náboženskými, právnymi, umeleckými názormi dvoch nepriateľských tried. Je to boj (či si to pripustíme alebo nepripustíme) dvoch rozdielnych ideológií, ktoré skôr či neskôr sa znovu stretnú v otvorenom boji. Tento boj nemusí prebiehať so zbraňou v ruke. Môže sa v danej fáze reálnej skutočnosti prejaviť ignorovaním referend, volieb, oportunizmom alebo opozíciou voči vláde. V horšom prípade rôznymi formami neofašizmu a revanšizmu.
Zákon jednoty a boja protikladov, ktorý pôsobí živelne, aj keď ho nepoznáme, však spôsobí konečné riešenie boja protikladov a vznikne nová relatívne lepšia situácia. (Nedajbože horšia situácia). Toho času kolóny migrantov tiahnucich na Európu.
Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že nech sa postarajú o nemilitantných a prispôsobivých migrantov predovšetkým tie imperiálne mocnosti, ktoré ekonomickými, konšpiratívnymi a vojenskými prostriedkami napadli či narušili integritu týchto krajín a národov, národností v nich žijúcich. Štáty, ktoré vykradli či zruinovali napadnuté krajiny aj ekonomicky, pošliapali v nich ľudské práva a teraz sa amorálne domáhajú ľudskosti a nutnosti prerozdeliť utekajúcich chudákov do krajín, ktoré sa nikdy nesprávali ako koloniálne mocnosti.
V tomto prípade obzvlášť platí, že: „Človeka bez slobody si nemožno predstaviť inak ako človeka bez života. (L. N. Tolstoj).
