Prof. MUDR. Milan Beniak, DrSc. Povedal o žene všetko: „Žena, nositeľka a darkyňa života, hrdinka všedného pracovného dňa a bohyňa sviatočných dní.“
Celý môj život, od útlej mladosti až do dnešných dní determinoval môj vzťah k ženám romantizmus. Možnože na tom mala zásluhu moja mamička, ktorú som v svojich predstavách a dnes už len v spomienkach postavil na najvyšší piedestál. Silne to ovplyvnilo aj spoločné čítanie ľúbostnej literatúry v období našej adolescencie s mojím bratom.
Ale najrozhodujúcejšiu úlohu v tomto smere som zohral ja, lebo vždy som v ženách hľadal prírodu, ktorá vyzbrojila ženu k láske, a nie k násiliu. Ženy som chápal a i dnes chápem lyricky a ich prítomnosť ma vždy napĺňala poéziou. V ženách som vždy hľadal pôvab, lásku a túžil som po nehe.
Ženy nemôžu a nesmú vzbudzovať strach a musia nám – mužom, vládnuť svojím pôvabom, láskaním, vôňou, krásou a vášňou. ... Neznášal som emancipované ženy, ženy bojovníčky a avanturistky. Ženy nesmú chcieť viacej vlády ako zvládnu samy.
Žena – matka je slovo, ktoré svojou podstatou vzbudzuje nehu a nie strach.
Žena – matka, vládne láskaním a pôvabmi, ale nechce viac vlády ako zvládne sama. Ženy – matky rozhodujú o osude spoločnosti, tvoria hodnoty. Rozhodujú o tom, aká bude spoločnosť, aké budú deti, mládež i dospelí – akí budú a sú aj muži. Všetko závisí od ženy – matky. ONA je východiskom i cieľom, lebo ak bude spokojná, bude spokojná i rodina a spoločnosť. (Moju úvahu inšpiroval Lessing.)
Súčasná generácia nepochopila, že ak chceme mať v budúcnosti lepšiu spoločnosť, tak potrebujeme k tomu lepšie pripravené dieťa – jej budúceho tvorcu. Také dieťa však budeme mať len vďaka žene – matke, ktorá nebude musieť na všetko hľadieť cez „mozaiku tvrdej reality každodenného života.“ Súčasní politici nepochopili, že veľké ideály, o ktorých rečnia, nepotrebujú len krídla, ale aj vhodný terén, odkiaľ by mohli vzlietnuť. (Hemingway). Zabudli na základnú múdrosť čestných ľudí tejto planéty, že veľkosť človeka rastie tou mierou, ako sa usiluje rozmnožiť dobro blížnych. (Gándhí).
A to vedeli veľmi dobre i naše babičky a matky! ... Dnes, keď v televízii na všetkých kanáloch ženy avanturistky bojujú surovejšie než muži, bulvár denne prináša polonahé sexuálne ochotné hrdinky a médiá spoločne vykresľujú model zlatokopky – ideálu sviatočných dní, ... moje priznanie k romantickému chápaniu ženy musí vyznievať paradoxne, až smiešne. No čo , s tým už nič neurobím...
Dnes, keď amorálni muži sediaci za svoju stranu v parlamente „trúsia deti kade chodia“, keď ženy političky, herečky,moderátorky pár dní po pôrode zasadnú znovu v parlamentných laviciach alebo pokračujú v natáčaní ďalších častí „obľúbeného seriálu“ ... je smiešne očakávať od nastupujúcej generácie dievčat a chlapcov život podľa mojou generáciou interpretovaného modelu morálky spoločnosti.
Mňa však neprekvapuje snaha poprevratových mocipánov o vnútenie takéhoto modelu morálky do svetonázoru novej generácie. Je to tendenčné, lebo človek vyznávajúci takýto model života sa uspokojí s uprednostňovanímformy predobsahom. Zaradí sa poslušne do stáda a je ľahko ovládateľný. Takýto potetovaný a k drogám unikajúci jednotlivec sa nezaujíma o ideológiu a je ochotný prijať vyšší stupeň vykorisťovania svojej pracovnej sily s minimálnou mzdou za vykonanú prácu. Zaujíma ho len udržanie vonkajšej formy života. S tým súvisí jednoznačné zanedbávanie rodičovskej výchovy v neexistujúcich (nezaložených či rozvrátených) rodinách, v ktorých by najdôležitejšiu úlohu zohrávali matky – „hrdinky všedného pracovného dňa.“ Matka je tmelivom – maltou rodinného múru. Nedovolávam sa matriarchálnej spoločnosti, len životné poznane a každodenná skúsenosť ma zákonite vedú k zvýrazneniu postavenia matka v rodine, osobitne pri výchove detí.
