Bolo ťažké nájsť si prijímajúcu organizáciu?
"Rozposlal som sedemdesiat mailov. Dvadsať z nich bolo nefunkčných, niektoré organizácie mi neodpovedali vôbec a niektoré mali dobrovoľnícke miesta obsadené. Teraz viem, že v prvom e-maili so životopisom a motivačným listom sa treba danej organizácie preventívne spýtať, kedy budú brať nových dobrovoľníkov. Aj keď majú v tom momente plno, viem, kedy sa môžem opäť prihlásiť."
Všetky tie maily si písal len do Fínska? Bola to tvoja vysnívaná destinácia?
"To druhé mi vyhovovalo viac kvôli načasovaniu. Fungoval som v dedine Ranua s tritisíc obyvateľmi osemdesiat kilometrov južne od Rovaniemi (pozn. autora: bydlisko Santa Clausa). Moja stratégia bola vybrať si miesto, kde sa ako turista nedostanem a je to tam príliš drahé na to, aby som tam žil. Ranua do toho perfektne zapadla."
Čo bolo tvojou úlohou?
"Pracoval som v centre voľného času. Bol tu biliard, pingpong, počítače, stolný futbal, DVD prehrávač, internet, jednoducho všetko."
VIAC O CESTÁCH dobrovoľníka Michala Knitla nájdete na jeho webovej stránke http://www.michalknitl.com/
Vybavenie bolo teda ideálne, ale akosi to neklapalo...
"Áno. Problém bol, že dva mesiace pred mojim príchodom odišla vedúca centra voľného času do Austrálie. Zohnali tam pani, ktorá síce bola milá, ale nemala skúsenosti. V podstate som tam nemal čo robiť. Moja šéfka mi navyše chcela dávať voľno podľa fínskeho zákonníka práce. Na EDS máš právo na dva dni dovolenky do mesiaca a podľa fínskych zákonov má zamestnanec menej. Bojoval som päť mesiacov, kým mi to uznala. A to sa tvárila, ako mi ustúpila."
Platí klišé o tom, že Fíni sú chladní?
"Úplne. Ranua je malá dedina, takže už v prvý deň o mne vedeli všetci, ale ja som o nikom nevedel nič. Stretol som školáka, ktorého som sa pýtal, čo kde nájdem. Normálne mi odpovedal. Keď som ho stretol na druhý deň znovu, pozdravil som ho a on nič. Dostal som sa na novoročnú párty stredoškolákov z Ranui. Keď boli opití, bol som ich najlepší kamoš. O pár dní na florbale už boli všetci ticho. Ak Fín nebol dlho v zahraničí, tak je uzavretý a chladný. Ale keď sa s ním naozaj spriatelíš, tak je to na celý život. Malá časť z nich , tí scestovaní, je otvorenejšia voči neznámym. S nimi sa dá normálne porozprávať. Chladnosť platila aj v centre voľného času. Prvé dva týždne som sa každé dve hodiny pýtal detí, či chcú niečo robiť. Ani mi neodpovedali. Po dvoch týždňoch mi povedali, že nie. Po mesiaci sme začali spolu hrávať pingpong a biliard."
Muselo byť depresívne. Ako si prekonával takéto prekážky?
"Našťastie prišiel do centra Esko, Fín vo veku môjho otca. Zvykol navštevovať zahraničných dobrovoľníkov, aby si zlepšil angličtinu. Potom som jeho rodinu navštevoval celý čas svojho pobytu. Bez neho by som tam deväť mesiacov nevydržal. Neskôr prišiel na Slovensko a spal u nás doma. Zvykne totiž chodiť na svojom Harley po Európe. Vlastne sú ako moji druhí rodičia. Jedných mám doma a druhých v Ranue."
Nepodarilo sa ti predsa len po čase rozprúdiť v centre nejaké aktivity?
"V lete boli tábory. A doobeda som chodil na miestnu základnú školu. Mával som tam obedy a raz ma oslovila jedna učiteľka, či by som neprišiel na hodinu. Potom som začal chodiť aj k iným a čoraz viac. Pomáhal som na matematike či geografii, hovoril som im o Slovensku, ukazoval fotky. Bola tam aj jedna trieda pre postihnuté deti, kde som sa naučil veľa nového."
V akých podmienkach si býval?
"Blízko strednej školy bola budova s bývalými bytmi pre učiteľov. Tam som býval v malej izbičke. V podzemí sauna, ako vlastne všade vo Fínsku. Varil som si na dvojplatničke, hoci tam bola aj normálna kuchyňa. Problém bol v tom, že predchádzajúci dobrovoľníci tam robili párty a nechávali tam neporiadok a tak ju šéfka zavrela. A tak som si musel variť ryžu trištvrte hodiny."
Ako ti vychádzalo vreckové? Dalo sa niečo ušetriť?
"Ako dobrovoľník máš určitú fixnú sadzbu a k tomu peniaze na stravu. Ja som mal obedy v škole a ešte 250 eur mesačne. Z toho som ušetril."
A čo cestovanie vo voľnom čase?
"Počas projektu som bol len na malých výletoch na okolí, ale domov na Slovensko som sa vracal cez Nórsko. Samozrejme sme mávali aj tréningy pre dobrovoľníkov. Väčšina z nich fungovala na juhu a tam boli aj tieto stretnutia. Mne už boli síce Helsinki aj Turku známe, ale bolo to dobré na to, že sme sa s dobrovoľníkmi spoznali a mohli sme sa potom navštevovať. Za mnou takto prišlo sedem alebo osem ľudí."
Čo si máme predstaviť pod tými malými výletmi po okolí?
"S Eskom sme párkrát boli na rybačke. Preženieš sa snežným skútrom do stredu jazera, urobíš v meter hrubom ľade dieru a v mínus desať stupňovej zime chytáš ryby. Mal som na sebe svoje snowboardové oblečenie a ešte fínsky zimný overal. A bol som aj v Rovaniemi. Tam je Santa. Síce sa v skutočnosti narodil v inej fínskej dedine, ale tam ho komerčne presunuli. Tiež tam má byť polárny kruh, ale v skutočnosti je 15 km severne. Navštívil som aj dobrovoľníka viac na sever. Spravili sme si trojdňový výlet so snežnicami. V celom Fínsku nájdete v lesoch chaty. Sú plne vybavené; je tam plyn, varič, hrnce, sekera, nachystané drevo a miesto na spanie. Je to otvorené a zadarmo. A bol som aj v Oule. V mínuspätnásťstupňovej zime sme protestovali proti globálnemu otepľovaniu. Potom prišlo také oteplenie, že aj v Rovaniemi nebol na Vianoce sneh a to si miestni nepamätali."
Učil si sa fínčinu?
"Učil ma jeden stredoškolák. Ale tam aj tak všetci vedia po anglicky. Fínska gramatika je ľahká, ale každé slovo sa musíš naučiť. Smotana je smetana, ale všetko ostatné je iné."
Spomínaš veľa negatívnych vecí. Spočiatku si nemal veľmi čo robiť, deti v centre voľného času ani nejavili záujem o to, aby si sa im venoval. Neľutuješ mesiace strávené na EDS? A ako celkovo hodnotíš mesiace vo Fínsku?
"Neľutujem. Hovorím si, že aj zlé je na niečo dobré. Čo sa krajiny týka, je to krása. Samý les, jazero a sauna. Bol som veľa s Eskom a v škole. Už som ich navštívil aj po skončení EDS a viem, že sa tam vrátim znovu."
Na EDS do Uruguaja si šiel len na tri mesiace. Kvôli pobytu vo Fínsku si už nemohol ísť na dlhšie. Na projekty mimo Európy treba čakať aj trištvrte roka, lebo ich schvaľuje aj Brusel. Ty si však mal šťastie
"Dostal som sa tam ako náhradník a čakal som len mesiac. Projekt už bol hotový a schválený, iba sa zmenilo meno."
Po španielsky si pred EDS nevedel nič. Aké to bolo po troch mesiacoch štúdia popri dobrovoľníčení?
"Bez problémov som sa dohovoril."
Narobil si sa viac ako vo Fínsku?
"Určite som robil viacej. Vymýšľal som rôzne hry, ale vždy to skončilo tým, že chcú hrať futbal. Proste Južná Amerika. Boli to centrá pre chudobné deti od trinásť do osemnásť rokov. V Uruguaji majú štvorhodinové vyučovanie na dve až tri zmeny. Niektorí teda chodili doobeda, niektorí poobede. Bol som tam v čase celých otváracích hodín."
Latinská Amerika sa nám spája s temperamentom. EDS v Uruguaji musela byť diametrálne odlišná od práce s chladnými Severanmi.
"Hneď po príchode sme šli do centra, kde som mal pracovať. Decká hneď po mne skákali. Takže úplný kontrast s Fínskom. A v Montevideu to žilo. Napríklad Volá sa to candombe, je to zvyk po afrických predkoch. Bol som tiež napríklad na kurze tanga. Môžeš prísť hocikoľko krát a v závere zaplatíš dobrovoľný príspevok."
Ako na teba zapôsobil Uruguaj ako taký?
"Je tam viac kráv ako ľudí a každý deň sa je hovädzie mäso, ktoré mi naozaj nechýba. Je to rovinatá krajina, kopec nad 600 m.n.m. tam nenájdete. Sú tu pekné pláže a príjemní a milí ľudia. Sú otvorení a povedia vám, čo si myslia."
Čo ti dala EDS?
"Naučil som sa pracovať s mladými, hovoriť po španielsky. Uruguaj ma upokojil, lebo v celej Južnej Amerike sú akísi spomalení. Naučil som sa brať veci s rezervou. Pomohlo mi to zlepšiť aj problém s rečou, už je to oveľa lepšie."
Po EDS v Uruguaji si sa jednoducho nevrátil domov a cestoval si po Južnej Amerike. Ako si sa tam pretĺkal, keď si už nemal svoje potreby zabezpečené ako dobrovoľník?
"Našiel som si tam na internete ďalšie organizácie, kde som tiež pôsobil ako dobrovoľník. V Chile a v Bolívii som pracoval na farme. Robil som plot, zbieral banány, čistil pláž a za to som mal ubytovanie a stravu. Z pätnástich mesiacov som bol šesť mesiacov dobrovoľníkom, štyri mesiace som strávil v horách a päť v mestách. Jeden a pol mesiaca som bol na pracovnej stáži v Brazílii cez AIESEC. Ubytovanie som platil len 25 krát. V horách som mal stan. A v mestách som fungoval vďaka couchsurfingu. Celkovo som takto v Južnej Amerike prespal u šesťdesiatich ľudí."
Základné informácie o Európskej dobrovoľníckej službe nájdeš na slovenskom webe projektu Európskej komisie Mládež v akcii http://www.mladezvakcii.sk/index.php?www=sp_detail&id=14 alebo na Facebooku na stránke Youth Media Team ;)
S Mišom sa rozprávala PAVLA
