Bohatstvo, chudoba, sila, moc....... Toto sú slová ktoré hýbu týmto svetom. Sme zaplavený všetkým, spotrebná spoločnosť ktorá podlieha mamonu doby a imidžu byť úspešným a bohatým. Doby? A vlastne aká ja to tá doba? Je nejaká iná ako bola? Aká vlastne bola predtým keď všade dokola počujeme že „v dnešnej dobe“ Veď už vtedy ako sme ešte žili v jaskyniach vznikali rôzne vrstvy chudobných silných aj tých slabších. Silnejších ktorý vyberali kedy sa pôjde loviťa mali najlepšie kúsky z úlovku. Neskôr vznikali barbarské kmene, ktoré mali vždy nejakého „bohatého“ vodcu. Zo začiatku to určite boli vodcovia ktorý dokázali ochrániť slovom či radou. Tak ako dnes mnísi. Napriek správam o zneužívaní si túto komunitu nesmierne vážim za ich bohatosť myšlienok. Možno takto vznikla aj kasta, nazvem ich však privilegovaných ako múdrych a bohatých, ktorý začali chrániť dediny pred nájazdmi barbarov. Začali vyberať poplatky za ochranu, za armádu, za správu a stávali sa majetkovo bohatšími. Napriek tomu že hlásali rovnosť pre všetkých, vlastne už dávno neexistovala. Vlastnili pozemky, domy, neskôr doslova ľudí a považovali sa za bohatých, no už nevedeli poradiť, vnútorne začali byť vyprahnutými. Svetlá výnimka boli možno faraóni, ktorý napriek rozprávkovému materiálnemu bohatstvu vlastnili aj múdrosť. Neskôr prišli rímsky cisári, nemecký barbari. anglický šľachtici, králi aj cisári. Bezpochyby to boli nesmierne bohatý ľudia. No boli skutočne bohatý? Stačí sa pozrieť do histórie na prívlastky väčšinu kráľov a ich činy a zistíme asi realitu že nie je všetko zlato čo sa blyští. Na druhej strane ľudia ako Aristoteles, van Gogh, Kolumbus či Honoré de Balzac. Nakoniec zomreli v úplnej chudobe a vyhnanstve. Myslíte si že toto boli chudobný ľudia? Takže vlastne otázkou bez odpovede neustále zostáva kto je bohatý a kto chudobný, kde ten skutočný ostrov dokážeme vybudovať.
Veď vlastne tá „dnešná doba“ nie je o nič lepšia ani horšia. Len kontinuálne plynie a vyostruje sa videnie sveta. Snažím sa posúdiť hodnotu bohatstva na dvoch typických príkladoch dnešnej doby.
Žena, inteligentná, múdra aj krásna sa „zamiluje“ do muža. Je spokojná a robí ju šťastnou. Navonok. Tento muž má materiálne bohatstvo, veľa zarába a trávi viac času v práci a s kamarátmi. Holduje alkoholu, nemá zábrany v klamaní ani podvádzaní ženy ktorá ho miluje. Svojej ženy, lebo vie, že všetko sa dá kúpiť a kupuje si aj ju. Nemá problém tú ženu ani udrieť keď je „neposlušná“ veď je to jeho majetok. Napriek tomu žena žije „šťastne v bohatstve“ Prezentuje sa majetkom, ukazuje „my na to máme“ ale vlastne vedľa seba žijú dvaja ľudia, iba vedľa seba, nie spolu. Nahovárajú si že sú šťastný a spokojný, veď všetko sa dá kúpiť. Deti odbijú slovami, kúpim ti to, teraz sa bež hrať, teraz nie, potom – potom znamená že už nikdy, zabudni na slovíčko potom. Nauč sa ho prijať do života že potom, že kúpim, že nie láska. A ich spája len jediná láska, láska k peniazom. Jej nič nevadí nepotrebuje city. Načo, má peniaze pohodlie, sex .a lásku nepotrebuje, načo by jej bola. – zbytočnosť. Je citovo vyprahnutá.
Sú bohatý alebo chudobný?
Druhý príklad je keď sú dvaja. Pracujú zo začiatku aj 10 hodín denne. Majú spolu deti, ktoré často počujú teraz nie, teraz nemáme peniaze, Ale zbytok času sa venujú len a len im. Veľa sa rozprávajú, hrajú s nimi, čítajú knihy a rozprávky, chodia na výlety a prechádzky, kľudne iba do vedľajšej ulice. Trávia spolu čas. Vedia sa spoľahnúť na seba v každej situácii, hľadať čo všetko majú spoločné a spoločne vytvárať chvíle ktoré stoja za to. Vedia nájsť zlato, zlato v ich srdiečku. Vedia že keď ho nájdu a budú si ho vážiť, budú spolu držať a podporovať sa, skúsenosťami pôjdu vyššie a vyššie aj materiálne, lebo vedia pre koho a prečo to robia. Robia to z lásky, úprimnej, skutočnej a trvalej. A tá z nich ide všade kde vojdú. Usmievajú sa. Cítiť z nich že sú šťastný a rozširujú to vôkol seba. Rozdávajú
Sú bohatý alebo chudobný?
Ostrov bohatstva v mori chudoby musí nájsť každý v sebe, záleží na uhle pohľadu, vnútornej vyspelosti človeka, počtom zážitkov ktoré si pamätá a vyrazili mu dych, potešili niekoho druhého, jeho životných hodnôt, počtom úsmevov ktoré rozdal. Máme ho každý v sebe, stačí otvoriť srdce a oči. A je len na vás či budete mať iba malý ostrovček alebo celú pevninu. Každému však želám aby ten ostrov našiel, aby sa nikdy neutopil v tom mori
Na záver by som chcel vysloviť také malé osobné želanie ktoré je opäť asi iba vo forme neuskutočniteľného, no napriek tomu, vyslovené želania by sa mali plniť. Želal by som si väčšiu úctu medzi majetkovo majetnejšími a menej majetnými. Zo strany majetných viac pochopenia a dobrosrdečnosti, zo strany menej majetných, veľké srdce a menej závisti.
