Naozaj som bola zvedavá, ako vyzerá jediná reštaurácia, kde sa dá v Bratislave poriadne najesť. ( keďže podľa p. Pospíšila sú nanič všetky reštiky v BA, ale táto v sebe asi niečo mať bude, keďže pre nich robí menu dňa).
Táto reštaurácia sa nachádza v Petržalke v priestoroch Technopolu.
Pred samotným vchodom nás čakal už jedálny lístok, a keďže sme na časť spoluhodovníkov chvíľku čakali, využili sme príležitosť a urobili si základný predvýber jedla. Z jedálneho lístka bolo cítiť špargľovú sezónu, čo je fajn, pretože nie všade je možné na túto ingredienciu aj natrafiť a vidieť ju v ponuke ostatných reštaurácií.
Pred vstupom do reštaurácie si čašník overil správnosť našej rezervácie, vzal a uložil nám kabáty a usadil nás k stolu, odkiaľ som mala super výhľad na celý podnik. Usadil nás a dal nám jedálny a nápojový lístok.
Okrem vyššie spomínaného jedálneho lístka sme dostali aj tabuľu s dennou ponukou- "Špeciality na tabuli".
K jedlám sme si dali z nápojového lístka vína, ktoré sú stáčané špeciálne pre Liviano vinárom Maťúš.
Ochutnali sme od nich ružové Liviano rosé, Frankovka, 2008 a červené Liviano Rosso, tak isto Frankovka, ročník 2007.Obe boli neskorý zber. Vína neboli nič prevratné ale ani žiadny chateau bolehlav, jednoduché, ľahké, svieže. Práve vhodné k nášmu výberu jedál.
Pred predjedlom sme dostali aj mini pred predjedlo- vo Francúzsku to volajú Amuse bouche (zabav ústa) v podobe Galantíny z prepeličky.
Ako predjedlo sme si vybrali:
Carpaccio z tuniaka s bylinkovým pestom a malým šalátom. Jedlo dobré svojou jednoduchosťou a ľahkosťou.
Restované tigrie krevety s jarnou zeleninou (boli tam najmä cherry paradajky a špargľa), estragónom, omáčkou Choron (zložená zo žĺtok, vína a rajčín (ako nás informovala obsluha)).Je to jedno z teplých predjedál, ktoré tu ponúkajú. Omáčky trošku viac, ako by bolo možno potrebné a hlavne na predjedlo dosť veľké obsahom, príliš rýchlo jedlo zasýtilo.Krevety boli veľmi dobré, čerstvé, chrumkavé a bolo to aj cítiť, že tam boli, nehrali len úlohu dekorácie.
Hovädzie consommé s raviolami a zeleninou. Vývar vynikajúco dochutený, bez výhrad.
Pošírovaná kačacia pečienka Foie gras. Mňam, ako som to tam videla, nastúpila u mňa ťažká nostalgia z Francúzska. Bola krásne naservírovaná, jemná ale výrazná chuť. Hotová óda na radosť.
Šalát z avokáda, pomaranča a s mušlami Sv. Jakuba.
Predjedlám naozaj nebolo čo vytkúť, boli pripravené z čerstvých surovín, ktoré spolu tvorili krásne výsledky.
Čo musím špeciálne podotknúť, bola obsluha. Pán, ktorý sa o nás väčšinu večera staral, je naozaj jeden čašník zo sto, presne vedel, čo nám ponúka. Keď som sa opýtala, čo nám odporúča, nezostal na mňa pozerať, ako keby som bola z marsu, ale vedel pohotovo odpovedať, čo majú dobré, či už z tabule špecialít alebo z jedálnej karty. A tak isto aj víno. Naozaj odborník vo svojej práci, bolo na ňom vidieť, že ho práca aj baví, nerobí ju preto, že musí. Celkový dojem reštaurácie u mňa dotvára obsluha a tento chalan ma naozaj presvedčil, že vie, čo robí.
Tak, ako hlavné jedlá sme si objednali:
Hovädzí guláš z pravej sviečkovice so zemiakovými plackami.
Pečené kačacie prsia so zeleninou a ríbezľovou omáčkou a zapekané zemiaky so smotanou. Boli veľmi dobre pripravené, jemné, po okrajoch chrumkavé.Porcia relatívne veľká.
Losos v citrónovom oleji a na špargli
Špargľové ravioli s pažitkovou omáčkou.
Sviečkovica Wellington s portským vínom. K tomuto jedlu som mala trochu väčšie výhrady ako k ostatným. Kusy mäsa boli na môj vkus príli nahrubo nakrájané, podľa môjho skromného názoru by to bolo jednoduchšie poživateľné, keby boli ešte prekrojené na polovicu. S čím súvisí aj jeho samotné krájanie priamo zákazníkom. Mala som dosť veľký problém mäso prekrojiť, musela so vynaložiť väčšie úsilie, aby sa mi to podarilo. Wellington má byť byť krvavý, to beriem, ale tomuto to chýbalo, mäso bolo suchšie, preto sa mi aj ťažšie jedlo a preto som aj polovicu vrátila, naozaj som to nezvládala jesť.
Zarazilo ma aj to, že druhý čašník, ktorý nám prišiel spratať zo stola, sa ma ani neopýtal, či niečo nebolo v poriadku, keď som väčšinu nezjedla, príp. či nechceme jedlo zabaliť domov. Príloha zemiaková kaša bola dobrá, správne dochutená, a ak aj bola z prášku, bola tak dobre dochutená,že som si to nevšimla.
Naše hody sme ukončili sladkou bodkou na záver.
Čokoládové brownies s domácou vanilkovou zmrzlinou a vanilkovou omáčkou
Ovocné knedličky s perníkom, horúcim maslom a zmrzlinou.
Čerešňové parfait s ovocným šalátom- kde boli jablká, hrušky, maliny.
Tento dezert mi vynahradil hlavné jedlo- bola to príjemná svieža bodka za týmito lukulskými hodmi. Nezaťažil mi zbytočne žalúdok, a parfait bola jemná, menej sladká a veľmi osviežujúca. Taký akurátne vhodný múčnik na záver.
Po celý čas, ako sme jedli, sme ako kultúrnu vložku mohli sledovať kuchárske umenie tamojších kuchárov, ktorých kamera zobrazovala na plátne v reštaurácií.
Čo dodať na záver?
Na jednej strane som nadšená skladbou jedálneho lístka, že sa to naozaj dá, ak má lístok dve strany a nie počet strán ako otec Goriot. Ako som už spomínala vyššie, obsluha bola prijemná, nevtieravá, dalo sa s ním krásne porozprávať o víne, vedel nám presne povedať, čo sa z čoho skladá a ako sa pripravuje. Prostredie reštaurácie nevtieravé, žiadny snobizmus.
Na druhej strane ma sklamalo hovädzie, ktoré som si vybrala ako hlavné jedlo a relatívne dlhá doba prípravy jedla, keďže v podniku okrem nás boli asi tri stoly, ktoré aj jedli.
V globále sme boli spokojní, ale na budúcu návštevu Liviana budeme musieť čakať aj na vhodnú príležitosť, keďže túto reštauráciu určite nemôžem zaradiť medzi podniky vhodné na každodennú možnosť posedenia si s priateľmi.
Aké máte skúsenosti s Livianom vy?
