Stimuly versus nezamestnaný

Nezamestnanému občanovi Slovenska, sa vďaka odlevom peňazí zo štátneho rozpočtu formou stimul ponuka šanca získať slušne honorované pracovné miesto s mesačným platom počas desiatich rokov vo výške tridsaťtisíc korún. To už sa samozrejme berie, lebo sa napĺňa volebný program modrej z dobrej. Problém vyvstáva, že sa to môže podariť iba mizivému počtu potenciálnych občanov voličov, ktorí sú dlho predlhodobo nezamestnaný a konečne si za zmysluplnú plácu budú môcť obnoviť pracovné návyky. Minister Rusko si stavia pomník nie preto, že už roky úspešne oblieha investorov, ale knokautuje okolité štáty stále lepšími podmienkami pre podnikanie aj vo forme stimul. Jej podivuhodné praktiky dokazujú, že sa niečo zaseklo v súkolesí vládnucich strán. Zrazu sa objavil problém neexistencie koordinovaných postupov medzi jednotlivými rezortmi pri riešení stimulov pre nadnárodné spoločnosti. Automaticky tu vzniká diskriminácia slovenského podnikateľského sektora, ktorý nemá šancu získať primerané resp. výškou adekvátne dotácie na vytvorenie nových pracovných miest. A to majú čo ponúknuť. To ešte nie je všetko. MPSVaR so svojím ministrom rozhodlo po veľmi zrelej úvahe, ako znížiť vysokú nezamestnanosť, so špičkovými ekonómami, aby podporili samozamestnanosť a snažili sa postaviť na vlastné nohy tým, že si otvoria živnosť. Štát im poskytne dokonca ešte lepšie podmienky ako sú obyčajné stimuly pre zahraničného investora. Stále je ešte na zváženie, či jednorázová dotácia okolo 30 000 Sk, slovom tridsaťtisíc korún, nie je zbytročne vysoká, ako motivácia pre finančne zdegradovaného nezamestnaného aby išiel do takto pozitívne perspektívneho rizika. Keď uvážime, že nevie, kde má najprv túto výhodne získanú dotáciu investovať či použiť. Prenajať kanceláriu, kúpiť PC, pílku alebo ich použiť na reklamu? Možno by bolo dobré, keby vyšiel manuál z dielne týchto vysokovzdelaných expertov, ako prostriedky efektívne využiť, nezneužiť a nevrátiť sa do kolobehu nechcených.Kresťanský orientovanému našincovi: ráč odpustiť, že problém, ktorý ho kvári - nezamestnanosť, nízke platy, menšinu tzv. úspešných občanov traumatizuje, sa odsúva na vedľajšiu koľaj, pretože zelená svieti pre luxus a výsledok degradácie občana nikoho nezaujíma. Ich filozofia myslenia je totiž cudzia z jediného prostého dôvodu, že uzavretý systém okruhu vyvolených funguje na princípe úzkeho spolužitia. A ty obyčajný občan toľkokrát reformami prefackaného, tebe je súdené iba odpadové myslenie, ktoré má byť na prežitie s vedomím, že nemáš na iné. Vedomie v pocite menejcennosti má na svedomí stav vyrovnávania sa s problémom ako nebyť opovrhovaný. V danom systéme kedy nastúpila špekulatívna filozofia prežitia nie je priestor na implementáciu vzorcov a hodnôt, ktoré od „nežnej“ sú denno denne pošliapavané. Mechanizmy beznádejnej každodennosti torpédujú prieniky pozitívneho myslenia. Ak by si toto malé poznanie osvojili kompetentný, museli by sa usilovať ako narušiť, nalomiť uzavretý systém degradačného myslenia, teda aj vlastného, ktoré zabetónovali svojimi krokmi proti národu. A to by nemuseli donekonečna obliehať „Tróju“ a donekonečna omieľať, že problém je ťažký, zložitý a musíme byť trpezliví. Veď nové voľby všetko vyriešia. Ak pre investora je stimul nevyhnutný, potom negácia starého zdegenerovaného myslenia proti nezamestnanému musí byť nevyhnutná a musí sa obrátiť smerom iným.